V nedeľu 27. augusta 2023 bola na priečelí Mestského úradu v Bytči slávnostne odhalená pamätná tabuľa generálmajorovi Ivanovi Ottovi Schwarzovi. Za myšlienkovým zámerom, výrobou tabule a celkovou realizáciou stojí Vojenská podporná nadácia, ktorá bola ťahúňom aj pri jej samotnom odhalení.
Veľká vďaka za spoluprácu patrí Ministerstvu obrany SR (aj za finančný príspevok z dotačnej schémy ministerstva), mestu Bytča, Okresnému úradu Bytča, oddeleniu starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov MO SR, Pamiatkovému úradu Žilina, autorovi tabule architektovi Dušanovi Feriancovi, firme Corten Desing a všetkým ďalším, ktorí pomohli.
Veľká vďaka aj tým, ktorí na slávnostné odhalenie prišli. A to:
Za Ministerstvo obrany SR a Ozbrojené sily SR
Martin Jakál, generálny tajomník sekcie ľudských zdrojov MO SR (v zastúpení ministra obrany Martina Sklenára),
Richard Zimányi, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov MO SR
plukovník Peter Žochňák, veliteľ 5. pluku špeciálneho určenia Žilina.
Za veľvyslanectvo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska na Slovensku
Nigel Baker, veľvyslanec.
Za mesto Bytča
Miroslav Minárčik, primátor mesta Bytča,
Juraj Babušík, viceprimátor mesta,
Martin Gácik, poslanec mestského zastupiteľstva v Bytči, historik, predseda mestského Klubu muzeálno-galerijnej spoločnosti Bytča.
Za Vojenskú podpornú nadáciu
Pavol Vitko, člen správnej rady, autor knihy Pokoriteľ Alsterufera o gen. Schwarzovi (v zastúpení správcu nadácie pplk. v. z. Milana Gajdoša).
Ďalší hostia:
Ján Hanák, Klub vojenských výsadkárov Žilina – preživší holokaust,
Pavel Frankl, predseda Židovskej náboženskej obce v Žiline,
Martin Korčok, riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi,
Igor Leicht, židovská komunita, Galanta
Karin Holešová, poslankyňa, Žilinský samosprávny kraj,
Juraj Drotár, predseda oblastného výboru SZPB v Žiline,
Marta Majerčík, medzinárodná tajomníčka Asociácie pre zachovanie pamiatky slobodných Československých veteránov v Spojenom kráľovstve,
Jaroslav Václavek, Konfederácia politických väzňov Slovenska, bývalý príslušník Pomocných technických práporov – Vojenských táborov nútených prác,
Alojz Mikušiak, plukovník v. v., bývalý predseda Združenia vojenskej obrody Slovenska, ktorá združuje vojakov politicky perzekvovaných v rokoch 1948 – 1989,
Ján Sabo, plukovník v. v., bývalý vojenský a letecký pridelenec SR vo Veľkej Británii,
Vladimír Samek, plukovník, bývalý vojenský a letecký pridelenec SR vo Veľkej Británii,
Ján Maixner, plukovník v. v., bývalý zástupca vojenského a leteckého pridelenca SR vo Veľkej Británii,
Jakub Filek, gymnazista z Bytče študujúci v Žiline, ktorý bol v ostatnom ročníku dejepisnej olympiády prácou o gen. Schwarzovi štvrtý na Slovensku,
Michal Filek, publicista, občianske združenie Na záchranu bytčianskej synagógy,
Soňa Vanovčanová, Klub vojenských výsadkárov J. Gabčíka Žilina,
Ondrej Rišiaň, kapitán, evanjelický vojenský duchovný, Ekumenická pastoračná služba v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR,
Peter Švec, dekan, katolícky farský Kostol Všetkých svätých Bytča,
Peter Sádecký, občianske združenie Kiapeška Malé Lednice,
Ľubomír Ondruš, prekladateľ knihy Pokoriteľ Alsterufera o gen. Ivanovi Ottovi Schwarzovi do angličtiny, tu v zastúpení Toma Doležala – Zväz letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne. Tomov otec Oldřich bol jedným z veliteľov Ivana Otta Schwarza…
…a ďalší hostia
Ivan Otto Schwarz sa narodil 11. decembra 1923 v Bratislave, no celé detstvo vyrastal v Bytči. Ivanovi rodičia najskôr dcéru Katarínu a potom syna Ivana zachránili pred holokaustom vďaka tomu, že ich stihli poslať do Veľkej Británie. Mladý Ivan mohol prečkať vojnu v relatívne pokojnom zázemí severného Walesu na panstve lorda Newborougha, známeho jeho otca. Mal len 16 rokov, keď sa už v októbri 1939 dobrovoľne prihlásil do britskej armády. Dňa 20. januára 1941 bol v Leamingtone v hodnosti vojaka zaradený do čs. brannej moci. Chcel pôsobiť pri vojnovom letectve, čo si doslova vydupal. Absolvoval výcvik radistu a palubného strelca. Mal 18, keď nastúpil 29. novembra 1942 do operačnej služby v 311. čs. bombardovacej peruti RAF. Tá trvala až do marca 1945. Takto dlho, to sa podarilo málokomu. Nemyslime si, že celkom všetci boli iba hrdinovia. Niektorí hľadali, chodníčky, ako sa nechať preradiť k pozemnému personálu. Iní riskovali prísne tresty za nestatočnosť a rôznymi cestami sa snažili eliminovať obrovské riziko, že prídu o svoj život ako lietajúci personál. Iní na lietanie vo vojnovej zóne skrátka nemali. Ivan Schwarz taký nebol. Dokonca – keď mal niekto ťažký deň, keď sa nestihol vrátiť na základňu, či aj z iných príčin – ak mal voľno, lietal aj za kamarátov. Mal ich dôveru, aj preto si ho zvolili za šéfa svojho poddôstojníckeho klubu, hoci bol spomedzi nich jeden z najmladších.
Dňa 27. decembra 1943 o 16.07 hod. sa začal útok bombardéra Liberator 311. čs. bombardovacej perute RAF na nemeckú loď Alsterufer. Tá viezla z Japonska pre nacistov mimoriadne cennú strategickú dodávku ťažkých kovov. Plavila sa za úplného rádiového pokoja a neúspešne po nej nad Atlantikom pátrali Briti, Američania aj Kanaďania. Po riskantnom súboji s loďou vyzbrojenou protilietadlovými zbraňami bombardér Liberator (zobrazený v siluete na pamätnej tabuli) pod velením kapitána Oldřicha Doležala zvíťazil. S informáciou o obrovskom víťazstve čs. letcov a historicky najväčšom úspechu 311. bombardovacej perute RAF vystúpil v britskom parlamente za vládu Winstona Churchila podtajomník ministerstva pre vojnové hospodárstvo sir Dingle Mackintosh Foot. Britský kráľ Juraj VI. kapitána Oldřicha Doležala a Zdeňka Hanuša ocenil najvyšším leteckým vyznamenaním DFC (Distinguished Flying Cross – Záslužný letecký kríž). Zostávajúci členovia posádky boli vyznamenaní Čs. vojnovým krížom 1939, ktorý im 7. februára 1944 na leteckej základni Beaulieu osobne odovzdal inšpektor čs. letectva Air Vice Marshal (A/V/M) Karel Janoušek KCB. Horný strelec Ivan Otto Schwarz bol spomedzi nich jediný Slovák.
A Ivanovi rodičia? Už 24. júla 1942 boli Oskar Schwarz aj s manželkou internovaní v koncentračnom stredisku pre Židov v Žiline. Podarilo sa im z neho uniknúť pred transportom do Osvienčimu. Následne boli však deportovaní do pracovného tábora pre Židov na Slovensku. Je dôležité povedať, že podľa sčítania ľudu z roku 1930 sa z 2 855 obyvateľov Veľkej Bytče hlásilo k židovskému náboženstvu 486 ľudí. Až 303 ich cez vojnu zahynulo v nacistických koncentračných táboroch. Viac ako desatina obyvateľov z takého malého mestečka zahynula len pre svoj židovský pôvod…
Od vypuknutia Slovenského národného povstania 29. augusta 1944 sa Schwarzovci skrývali v horách s partizánmi, alebo im pomohli s úkrytom dobrí ľudia, až kým územie pri Banskej Bystrici, kde boli skrytí, neoslobodila Rumunská kráľovská armáda. Pán Oskar Schwarz, Ivanov otec, patril k tým málo židovským občanom, ktorí mali šťastie na arizátora svojho majetku. Bol ním jeho advokátsky koncipient, vtedy osnovník, doktor Hudec. O ich vzťahu svedčí aj skutočnosť, že po vojne opäť pracovali spoločne. No nie dlho, Oskar Schwarz, ktorý pred vojnou napríklad podporil rekonštrukciu bytčianskeho katolíckeho kostola alebo Bytči venoval pozemok na jej prvé kúpalisko, na následky strádania cez vojnu zomrel už 8. októbra 1947. Svoju mamu Annu sa Ivanovi podarilo takpovediac vyreklamovať do Londýna. Tam sa totiž vysťahoval už koncom roka 1946, keď ako mladý nadporučík slúžiaci na vojenskom letisku Praha – Kbely vycítil nedôveru voči západným letcom a vnímal postupný nástup totality prichádzajúcej z Moskvy. V Británii podnikal a ako jediný letec zo Slovenska bol v rokoch 2006 až 2009 zvolený za prezidenta Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne. Rozkazom prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča bol dňom 1. mája 1995 vymenovaný do hodnosti generálmajora vo výslužbe. V roku 2005 mu prezident republiky Ivan Gašparovič udelil Rad Bieleho dvojkríža vojenského druhu III. triedy. Viackrát sa stretol s britskou kráľovnou Alžbetou II. Pokiaľ sa dalo, v Británii pomáhal najmä so zháňaním práce aj svojim bývalým spolubojovníkom zo západného odboja. Tiež pomáhal londýnskej čs. katolíckej farnosti nazvanej Velehrad, ktorú viedol moravský jezuita páter Lang, pretože bola zázemím pre všetkých Čechov a Slovákov, ktorí s príchodom totality museli opustiť svoju vlasť.
Ivan Schwarz zomrel v Londýne 4. januára 2018 vo veku 94 rokov. Napriek dlhému odlúčeniu hovoril spisovne po slovensky, vždy bol hrdý na svoj bytčiansky pôvod a svoju domovinu i v pokročilom veku prezentoval v uniforme slovenského generála. V Bytči, ktorej je čestný občan, bol naposledy v roku 2010, keď bola v centre mesta otvorená výstava jeho vlastných fotografií z vojny, ale aj spred druhej svetovej vojny.
A na záver: kedy, prečo, ako a u koho vznikla myšlienka inštalovať v Bytči pamätnú tabuľu generálovi Schwarzovi? Publicista Pavol Vitko po 15-ročnej známosti a priateľstve s pánom generálom Ivanom Schwarzom vo Vojenskej podpornej nadácii 30. augusta 2018 vydal 530-stranovú slovensko-anglickú knihu Pokoriteľ Alsterufera. https://vojenskanadacia.sk/vojenska-podporna-nadacia-a-jej-prispevok-k-posilneniu-pravdiveho-obrazu-o-druhej-svetovej-vojne/
Jej hlavným hrdinom je v prvom rade I. O. Schwarz, no aj ďalší slovenskí účastníci západného odboja, ktorí v Británii bojovali, alebo sa tam pripravovali na boj. Dňa 15. decembra 2018 knihu prezentoval na besede s bytčianskymi gymnazistami. Na začiatok dal študentom dve otázky: Kto pozná meno prezidenta vojnovej Slovenskej republiky a bytčianskeho rodáka Jozefa Tisa? A kto pozná meno bytčianskeho rodáka, hrdinu západného odboja generálmajora Ivana Otta Schwarza? Pri prvej otázke boli všetky ruky hore. Pri druhej ani jedna. Keď o tomto neveselom príbehu Pavol Vitko hovoril správcovi Vojenskej podpornej nadácie Milanovi Gajdošovi, ten s akcieschopnosťou sebe vlastnou zareagoval, že s tým niečo treba urobiť. Tá pamätná tabuľa bol jeho nápad. Celá cesta od nápadu až po inštaláciu tabule, ktorá prebiehala v jeho réžii, zďaleka nebola jednoduchá. Dnes však visí na mieste, kde si ju postupne všimnú všetci Bytčania. Pán generál Ivan Otto Schwarz sa tak aj v ich vedomí vráti späť – do svojho milovaného mesta Bytča.
