Od šťastného úsmevu po prosbu o pomoc – približne tak by sa dal jednou vetou vyjadriť príbeh ostatných pár rokov kapitánky Mgr. Ivany Kossuth podľa toho, ako ho opísala vo svojom liste Vojenskej podpornej nadácii.
Pani kapitánke sa pred takmer desiatimi rokmi splnil profesionálny sen a bola prijatá do ozbrojených síl. „Služba v uniforme ma od samého začiatku jednoznačne mimoriadne oslovila, prešla som viacerými funkciami a všade som sa priučila niečomu novému. Práca, kolektív a aj ostatné aktivity spojené s armádou ma dokonale uspokojovali. Celkovo to vyzeralo tak, že sa predo mnou črtá sľubná vojenská kariéra a krásny naplnený život,“ uviedla okrem iného kapitánka, ktorá začínala v Čestnej stráži prezidenta SR ako veliteľka zabezpečovacej čaty, následne v štruktúre vojenskej dopravy koordinovala výcvik prepravy po železnici v azda všetkých útvaroch na Slovensku. Potom prešla ku komunikačným informačným systémom. A už len na okraj – spomedzi kolegov patrila k tým najlepším strelcom.
„Naša kapitánka Ivanka Kossuth bola typická nielen svojím úsmevom, ale hlavne ochotou a ambíciou stále sa vzdelávať a učiť sa nové veci. Takže potom, ako sa nám ju podarilo získať zo štruktúr KIS na generálny štáb, svoju odbornosť uplatňovala aj u nás. A to na oddelení rozvoja spôsobilostí KIS. Ani trochu nás nesklamala. Práve naopak. Napríklad všetky naše nové zbraňové systémy si dokázala naštudovať vo svojej KIS oblasti tak, že v nich bola naozaj doma. No aj ľudsky veľmi dobre zapadla a bola mimoriadne empatická,“ uviedol o kpt. Kossuth náčelník odboru programov spôsobilostí štábu strategického plánovania Generálneho štábu OS SR plukovník Jozef Malik.
Na prvej usmiatej fotografii je Ivana Kossuth ešte ako poručíčka, na druhej sme ju už ako kapitánku so šťastným úsmevom zachytili zhodou okolností 18. januára 2022 pri odchode zo služby aj s kyticou kvetov, ktorú dostala od kolegov na štábu strategického plánovania GŠ ku svojim 40. narodeninám. Lenže…
„Pred 1,5 rokom sa mi odrazu prejavilo skryté ochorenie, o ktorom som nemala ani tušenia. Hemachromatóza je ochorenie dedičné, ktoré vedie k hromadeniu železa v rôznych orgánoch tela a poškodzuje ich. Začala som pociťovať problémy hlavne s obličkami a pečeňou. Ťažkosti sa rýchlo stupňovali a ja som musela byť hospitalizovaná. Podstúpila som množstvo lekárskych zákrokov a aj ťažkú cievnu operáciu. Tento liečebný postup riešil ale iba akútny, kritický stav. Jediným trvalým východiskom je transplantácia pečene. Moje pobyty v Nemocnici sv. Michala a vo Fakultnej nemocnici v Trnave vyústili až do hospitalizácie na oddelení hepatálnych transplantácií vo Fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici. Ešte je predo mnou množstvo vyšetrení a čakanie na vhodného darcu, kým bude možné transplantáciu vykonať.“
Pani kapitánka bola celú túto dobu na PN. Po uplynutí podpornej doby v lete požiadala o jej predĺženie, ale jej žiadosť bola zamietnutá. Žije sama, má hypotéku na byt a dopláca zdravotne postihnutej mame s malým dôchodkom na domov dôchodcov na východnom Slovensku. Ocitla sa pritom v situácií, keď už minula všetky úspory, no nemá žiadny príjem a nemôže pracovať….
V závere svojho listu uvádza:
„Je to na zúfanie. Viem ale, že v ozbrojených silách je množstvo dobrých a empatických ľudí ochotných pomôcť. Obraciam sa preto na Vás s prosbou o pomoc, milí kolegovia. Ste moja nádej. Zo srdca Vám všetkým ďakujem. Vaše dobro sa Vám vráti dobrom…“
Ivana Kossuth
Vážené vojačky, vážení vojaci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosíme, pomôžme pani kapitánke Ivane Kossuth v jej ťažkých chvíľach.
Číslo účtu je SK07 7500 0000 0040 2897 8340
variabilný symbol 3672
Za všetky Vaše príspevky vopred veľmi pekne ďakujeme. O priebehu zbierky Vás budeme informovať.
Ing. Milan Gajdoš, pplk. v. z. plukovník Ing. Jozef Malik
správca Vojenskej podpornej nadácie náčelník odboru, GŠ OS SR
