„Porovnanie vojakov či súčasných ľudí s generálom Milanom Rastislavom Štefánikom? Dnešok nás zdanlivo núti, aby sme vyhľadávali skratky a ľutovali sami seba, ale ísť za veľkými cieľmi, to bola v každom čase cesta odvahy, odhodlania, sebazaprenia a sebadisciplíny,“ zdôraznila majorka Mária Lišaníková, riaditeľka odboru logistickej podpory CV Lešť, po 3 900 kilometroch a siedmich dňoch, ktoré s odhodlaním a zadosťučinením precestovala aj so svojimi dvoma školopovinnými dcérami v autobuse prímestského typu v rámci podujatia Duchovne po stopách hrdinov. Doteraz sa jeho šesť ročníkov uskutočnilo v tradičnom trojdňovom formáte turistického pochodu vo viacerých regiónoch Slovenska. Tentoraz ho Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR v súčinnosti najmä s Vojenskou podpornou nadáciou premiérovo zorganizovalo aj v zahraničí. Pri príležitosti 105. výročia úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika a 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny vo Francúzsku.
Tóny nezabúdania a prestíže
„Benefičný koncert Očami srdca v krásnom parížskom chráme Márie Magdalény bol nielenže umelecky fascinujúci a ľudsky dojemný, ale jeho význam bol mimoriadne hlboký v zmysle
spomienky na 105. výročie úmrtia generála Milana Rastislava Štefánika, ako aj pripomenutia si skončenia druhej svetovej vojny, plus nášho aktuálneho slovensko-francúzskeho priateľstva“ povedal 8. mája štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič po prvej ťažiskovej etape podujatia Duchovne po stopách hrdinov. „Človek už zažil všeličo, ale nikdy by som si nepomyslel, že budem vnímať v takomto nádhernom prostredí centra Paríža tóny našej banskobystrickej vojenskej hudby na počesť svojho krajana z kopaníc, ktorého som na kolorovanej fotografi i vnímal u mojej babky, v tej jeho pre mňa čudnej čapici, ešte ako malý chlapec – a v ktorom som zanedlho spoznal kľúčovú osobnosť našich dejín,“ usmial sa generálporučík Ľubomír Svoboda, zástupca náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených síl SR. Na benefičnom koncerte vystúpila aj známa organistka Zuzana Ferjenčíková a v laviciach chrámu sedeli nielen asi tri desiatky vojakov z autobusu ministerstva obrany a približne rovnaký počet príslušníkov nášho rezortu vnútra, ale boli tu aj zástupcovia diplomatického zboru viacerých ďalších krajín. Plus ľudia zo slovenskej komunity
v Paríži. Zorganizovať koncert v centre francúzskej metropoly by sa generálnemu duchovnému Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS a OZ SR plukovníkovi Viktorovi Sabovi, správcovi
Vojenskej podpornej nadácie Milanovi Gajdošovi a ich spolupracovníkom nepodarilo bez pomoci nášho veľvyslanca vo Francúzsku Jána Šotha, vojenského pridelenca plukovníka Jána Žarnovického a Mons. Imricha Tótha. Ten je už 24 rokov rektorom Slovenskej katolíckej misie vo Francúzsku a zároveň kaplánom práve vo farnosti svätej Márie Magdalény. „Po sviatku dobytí Bastily 14. júla je 8. máj vo Francúzsku jedným z najvýznamnejších sviatkov. Je to deň voľna, autobusy sú vyzdobené národnými vlajkami, prezident Emanuel Macron prišiel pod Víťazný oblúk položiť veniec, koná sa veľa rôznych podujatí a je prestížou, že my, Slováci, sme sa nechali počuť prostredníctvom takéhoto koncertu,“ ocenil veľvyslanec Ján Šoth. „Je dôležité nezabúdať, lebo ľudia na našom kontinente si mysleli, že bude už iba mier, ale hrozné veci sa dejú v Európe znova,“ dodal plk. Žarnovický na klope aj so symbolom vysokohorského kvietku „modráčika“, ktorý 8. mája znamená odolnosť a nepoddajnosť Francúzov v boji proti fašizmu.
Vence a lavička cti
Terezka Lišaníková má 11, Emka 15 rokov, tancujú vo folklórnom zoskupená Pyrťan v Pliešovciach – a v pliešovských krojoch aj s mamkou majorkou Máriou Lišaníkovou práve oni spevom
otvárali 9. mája slávnosť v observatóriu v parížskej štvrti Meudon, kde od roku 1905 pôsobil M. R. Štefánik. „Bola to vaša krajina, ktorá veľkou mierou pomohla, že sa z neznámeho mladého muža z Košarísk bez akéhokoľvek politického zázemia a vplyvného rodu stal Milan Rastislav Štefánik francúzskym občanom, ktorý práve tu rozvinul svoj potenciál, objavil svoje poslanie
a navždy bude spájať históriu našich národov,“ povedal pri Štefánikovom pamätníku štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič. Na slávnostnom kladení vencov pri príležitosti výročia Štefánikovho úmrtia boli aj veľvyslanci SR a ČR Ján Šoth a Michal Fleischmann, predseda skupiny francúzsko-slovenského priateľstva vo francúzskom parlamente Michael Guinoit, riaditeľ odboru pre strednú Európu francúzskeho ministerstva zahraničných vecí Martial Adam či vicestarostka Meudonu Sylvie Vucic. V štvrti Meudeon na Rue Leclerc 6 Štefánik aj býval, preto v Záhrade mieru miestneho úradu odhalili Štefánikovu Lavičku cti. Tá je dielom Vojenskej podpornej nadácie: „Konám svoju povinnosť na fronte, aby som robil česť česko-slovenskému
národu a dokázal úprimnú lásku k Francúzsku,“ citoval M. R. Štefánika správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš. Ocenil jeho obrovské zásluhy vo vede, diplomacii, politike a vojenstve. Uviedol, že lavičky sú vytvorené v tvare časti skeletu lietadla Caproni CA 33, v ktorom generál absolvoval svoj posledný nedokončený let z Talianska do vlasti. „Na Slovensku či v zahraničí vyjadrujú často nie celkom doceňovanú alebo postupne zabúdanú úlohu vojakov pri bojoch za samostatné Československo, tak isto proti fašizmu v období druhej svetovej vojny a lavičky majú pripomínať aj zásluhy slovenských vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu,“ dodal M. Gajdoš a vysvetlil, že na lavičke je QR kód s odkazom na informácie o M. R. Štefánikovi vo francúzštine aj v slovenčine.
Poďakovanie mŕtvym aj živým
Na jedinom samostatnom česko-slovenskom cintoríne vojenskom vo Francúzsku La Targette sú pochovaní príslušníci československej Roty Nazdar. Tá 9. mája 1915 ako súčasť francúzskej
Cudzineckej légie utrpela ťažké straty v prvej svetovej vojne v bitke pri neďalekom Arrase. Sú tu tiež Slováci a Česi, ktorí padli v ďalších bojiskách prvej svetovej vojny vo Francúzsku, ako aj v bojoch o Francúzsko pri nacistickom vpáde v roku 1940, respektíve pri obliehaní nacistických vojsk v Dunkerque v roku 1944 a 1945. Banskobystrická vojenská hudba tu 10. mája zahrala slovenskú, českú aj francúzsku hymnu oficiálnym predstaviteľom, aj zástupcom francúzskej štátnej správy a samosprávy a tiež poslancom českého parlamentu. „Ďakujeme
vám, ktorým nebolo dopriate objať rodnú hrudu a na konci života spočinúť v krajine svojich predkov,“ s pietou vyjadril uznanie štátny tajomník MO SR Martin Vojtašovič. Spomienková slávnosť s hymnami, ľudovými piesňami v podaní dievčat Lišaníkových a s vencami pokračovala v blízkej obci Neuville-Saint-Vaast severne od Paríža. Prítomní boli okrem oficiálnych hostí aj predstavitelia rôznych spolkov a združení vojenskej histórie z Francúzska a z Čiech. To, že Česi sú v týchto končinách o niečo častejšími hosťami, dokazovalo aj nemálo nových spomienkových tabúľ v areáli La Targette. No tohtoročné spomienky boli v réžii Slovákov. Aj s prevahou slovenských „pútnikov“ z podujatia Po stopách hrdinov, ktorí pricestovali autobusmi, aj oficiálnych hostí, ktorí prileteli lietadlom. „Naša Asociácia vznikla v roku 1919 a jej najhlavnejšou funkciou bola postarať sa o siroty a vdovy po padlých českých a slovenských vojakoch, ktoré ostali žiť vo Francúzsku. Tiež pomáhať zraneným a invalidným spolubojovníkom,“ povedal Pavel Lešák, ktorý je už 15 rokov predsedom Asociácie československých dobrovoľníkov vo
Francúzsku. Spolu so svojím svokrom, predchádzajúcim predsedom, sa staral o odkaz čs. bojovníkov vo Francúzsku už pred polstoročím. A to aj so svojou manželkou, ktorá má korene na Slovensku. No a keď Martin Vojtašovič ocenil starostu Neuville-Saint-Vaast Jean Pierre Puchoisa za starostlivosť o pietne miesta a zachovávanie odkazu slovenských a českých vojakov v katastri jeho obce, srdečne sa poďakoval Pavlovi Lešákovi, ktorý sa o takéto miesta snaží starať v celom Francúzsku. No nielen to. Správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš práve jemu odovzdal výťažok z parížskeho benefičného koncertu Očami srdca.
Vôľa, presvedčenie, cieľ
„Ľudia nemôžu žiť zo dňa na deň, musia mať svoje presvedčenie a svoj cieľ, ktorý je dobrý a morálny,“ povedal major Ľubomír Kordoš, vojenský duchovný z Akadémie ozbrojených síl po tom, ako už len „autobusoví“ slovenskí pútnici navštívili Dunkerque. Od októbra 1944 do 9. mája 1945 tu bola pri obliehaní silného nemeckého vojenského zoskupenia nasadená 1. československá obrnená brigáda. Vrátane napríklad Šimona Žbirku, otca nášho pred troma rokmi zosnulého speváka. „Poznám to aj z útvaru, nie každý chce ísť po tej ťažšej ceste – ale v tom je zmysel, urobiť aj ten jeden krok navyše. Veď Štefánik, ktorý bol viac chorý ako zdravý, vystúpil aj na Mont Blanc a dokázal bez toho, aby sa narodil do nejakej významnej rodiny, obrovsky veľa,“ zdôraznil rotmajster Matúš Fülöp, veliaci poddôstojník prieskumnej čaty 12. mechanizovaného práporu Nitra po tom, ako sa naši vojaci a policajti zastavili v Chamonix. Štefánik tu má pamätnú tabuľu v areáli miestneho aktuálne rekonštruovaného observatória. „Naším poslaním a úlohou je pracovať s vojakmi, policajtmi a ich rodinnými príslušníkmi nielen v duchovnej oblasti, ale tiež ich vedieme k vlastenectvu a úcte k našim koreňom. O to viac ďakujem rezortom obrany aj vnútra za podporu pri realizácii podujatia Duchovne po stopách hrdinov – a môj potlesk a modlitba patrí aj všetkým pútnikom,“ ocenil plukovník Viktor Sabo, pričom rezorty prispeli účastníkom na dopravu, ostatné si hradili zo svojho.
Neľutovala ani majorka Jana Pastorčáková, náčelníčka štábu 22. mechanizovaného práporu z Michaloviec: „Veľakrát, keď človek cíti nejaký vlastný hendikep alebo nečakanú prekážku, môže ho to odradiť a povie si, že radšej ísť kratšou cestou. Štefánik napriek všetkým problémom išiel za svojím. Aj preto za svoj krátky život dokázal tak veľa – a jeho odkaz sme všetci v týchto dňoch mohli prežiť o to intenzívnejšie.“
Autor: Pavol Vitko
Foto: Ivan Kelement a autor
O putovaní po stopách M.R.Štefánika vo Francúzsku sa môžete dozvedieť aj tu:
https://www.ustreps.sk/beneficny-koncert-ocami-srdca-v-kostole-sv-magdaleny-v-parizi/
https://www.ustreps.sk/stefanikov-odkaz-v-meudone/
https://www.ustreps.sk/jediny-ceskoslovensky-cintorin-vo-francuzsku-la-targette/
