V Etnografickom ukrajinskej dediny v dedine Buzova neďaleko Kyjeva sa v priebehu leta uskutočnili štyri 12-dňové terapeutické tábory pre ukrajinské deti z vojnou postihnutých oblastí, ktoré financovala Vojenská podporná nadácia. Ten piaty sa konal v auguste aj vďaka príspevku ECAV.
Nadácia, ktorá nie je súčasťou ministerstva obrany, ale s ním úzko spolupracuje, dokázala túto formu humanitárnej pomoci zabezpečiť aj vďaka výťažku z aprílového benefičného koncertu Očami srdca. Ten pod patronátom ministra obrany Jaroslava Naďa v priestoroch Slovenského rozhlasu zorganizovalo Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR vedené generálnym duchovným plukovníkom Viktorom Sabom spolu s nadáciou na čele s jej správcom Milanom Gajdošom. Väčšinu podpory však poskytla nadácia z vlastných zdrojov, pričom pôvodne boli naplánované tri turnusy po 15 detí.
„Keď nám koordinátor tábora za ukrajinskú stranu Bohdan Tymošenko, inak duchovný ukrajinskej pravoslávnej cirkvi, povedal o obrovskom záujme rodín o takúto formu humanitárnej pomoci, sľúbili sme im prispieť ešte na dva turnusy,“ uviedol Milan Gajdoš. Snažiac sa získať prostriedky oslovil aj ECAV. „Vďaka pochopeniu vedenia našej cirkvi sa mohol uskutočniť aj piaty turnus. V mene detí úprimne ďakujem,“ ocenil ústretovosť Milan Gajdoš. Zabezpečenie jedného turnusu pritom stálo 5 400 eur.
„Niektoré deti sa prvé noci budili a cez deň boli vo veľkom strese. Preto sme sa snažili pomôcť im vrátiť sa späť do ich detstva, aby mali radosť z prežívania pekných chvíľ“, povedal spomenutý koordinátor tábora za ukrajinskú stranu Bohdan Tymošenko, ktorý je zároveň organizátorom pomoci aj pre iných núdznych. Dodal, že ide o deti, ktorých domovy sú často v rozvalinách, ako aj o dievčat i chlapcov, ktorí sa počas raketových útokov skrývali s blízkymi v pivniciach, alebo boli na úteku, takže prežili veľký psychický tlak.
„Usilujeme sa deťom pomôcť formou skautského modelu tábora s využitím izraelskej formy psychickej pomoci pre deti, ktoré prežili podobné situácie,“ povedala Júlia Ždanovičová, vedúca táborov. Deťom pomáhali aj dvaja psychológovia. Tvorivé dielne, hry či táboráky sa konali v areáli Etnografického komplexu ukrajinskej dediny, ktorého súčasťou je skanzen ľudovej architektúry či malá zoologická záhrada a pekná príroda. Má výborné podmienky na prekonanie nepekných zážitkov a priblíženie sa k normálnemu životu. Preto má rekondičný program názov Sad kvitnúcich nádejí. Možno dodať, že každý deň sa tu pre školákov okrem iného začínal aj končil spoločnou modlitbou.
„No a samotný tábor sa volá Svičadlo, teda svetlo lampáša, ktoré akoby deti privádzalo z tmy a pochmúrnosti vojny opäť k radosti,“ doplnil B. Tymošenko. Na záver ocenil: „Žiaden takýto tábor pre deti v okolí nikto neorganizuje a keď sa o tom dozvedeli ďalší rodičia, záujem bol enormný. Aj preto som veľmi vďačný, že Vojenská podporná nadácia k pôvodne dohodnutým trom turnusom zafinancovala štvrtý. A že naostatok nám pomohla s piatym turnusom, ktorá sa končí tento piatok 26. augusta, aj slovenská Evanjelická cirkev augsburského vyznania. O to viac, v poslednom turnuse bolo tiež šesť detí, ktoré sa v ostatných mesiacoch stali vojnovými sirotami…“
Text a foto: Pavol Vitko
