Osudy našich vojakov, ktorí trpeli za to, že okupáciu Československa v roku 1968 odmietli ako tzv. bratskú pomoc
Vojenská podporná nadácia 22. augusta 2023 slávnostne predstavila v bratislavskom Klubu Ministerstva obrany SR svoju ďalšiu knihu, ktorá má názov PORCELÁNOVÉ PRASIATKO. Jej podtitul je Osudy našich vojakov, ktorí trpeli za to, že okupáciu Československa v roku 1968 odmietli ako tzv. bratskú pomoc.
Vojenská intervencia do Československa v roku 1968, následná okupácia a obdobie takzvanej normalizácie v armáde až do roku 1989 je na Slovensku téma systematického bádania pre viacerých historikov. Prinášajú presné dátumy, počty, rozhodnutia, uznesenia, štatistiky. V našich pomeroch sa však ešte nikto komplexnejšie nevenoval osudom jednotlivých vojakov, ktorí boli po roku 1968 prepustení z armády z politických dôvodov za svoju činnosť po invázii spojeneckých vojsk do Československa, respektíve za svoje protiokupačné postoje. Išlo napríklad o poskytovanie pomoci civilným orgánom a inštitúciám, ktoré vyvíjali protiokupačnú činnosť v oblasti rozhlasového vysielania, zásobovania, dopravy či tlače. Tiež boli prepúšťaní za organizovanie mítingov, nápisy na stenách, účasť na demonštráciách, verejné protesty či vytváranie kanálov na hranici k ilegálnemu prechodu našich občanov na Západ. Práve príbehy týchto ľudí sú jadrom uvedenej knihy. Na pozadí ich osudov akoby v druhej línii prináša kniha aj vývoj politických udalostí a diania v armáde, ktoré súviselo s okupáciou.
V podmienkach Československej ľudovej armády bolo za svoju protiokupačnú činnosť a postoje počas normalizácie prepustených približne 12 000 vojakov a zamestnancov vojenskej správy. Z nich 1 400 na Slovensku. Ich záujmy zastupuje Združenie vojenskej obrody Slovenska, ktoré malo v priestoroch Klubu Ministerstva obrany SR 22. augusta svoju 15. celoštátnu konferenciu a na jej otvorení sa zúčastnil aj minister obrany Martin Sklenár. Na konferencii bola uvedená do života aj kniha Porcelánové prasiatko. Má 236 strán formátu A4 a je ilustrovaná vyše tisíckou fotografií, mapiek a dobových dokumentov. Rozsiahle resumé je v jedenástich jazykoch.
Za autorstvo knihy bol medailou Združenia vojenskej obrody Slovenska vyznamenaný publicista Pavol Vitko a za jej vydanie správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš. Spolu s nimi ju poklopaním kladivom na porcelánové prasiatko uviedli do života predseda Združenia vojenskej obrody Slovenska plukovník v. v. Svätopluk Kusala a generálny riaditeľ Sekcie ľudských zdrojov MO SR Martin Jakal.
A prečo sa kniha volá Porcelánové prasiatko? Ak si ju prečítate, dostanete sa k príbehu dôstojníka, ktorý sa spolu s rodinou po prepustení z armády dostal do veľkej finančnej núdze. Až takej, že svojim deťom musel rozbiť porcelánové pokladničky. Porcelánové prasiatka. Bolo to pre neho symbolom maximálneho služobného a osobného poníženia. Bol to pre neho aj symbol obrovského ľudského a občianskeho sklamania. Jeho sny o „socializme s ľudskou tvárou“, nádeje na väčšiu mieru slobody a pravdy, sa podobne ako spomenuté porcelánové prasiatko rozbili zároveň s príchodom okupačných vojsk na márne kusy. Ani on sa však nevzdal. Hoci i pre neho bol až do roku 1989 život v pozícii tzv. politicky nespoľahlivého občana druhej kategórie veľmi ťažký, hneď s príchodom spoločenských zmien sa zapojil do budovania novej demokratickej spoločnosti. Volá sa Zdeno Král, je podplukovník vo výslužbe a žije pod Vysokými Tatrami.