Jozef Michálik bol zdravý a veselý mladý muž, dobrý vojak, až kým cez Vianoce 2010 nedostal krvácanie do mozgu. V priebehu jednej hodiny sa jeho životné plány nielenže dramaticky zmenili – ale už takmer nemali byť aké. Našťastie vďaka rýchlemu zásahu zdravotníkov vo Zvolene a lekárov v Banskej Bystrici napokon prežil. Ale…
Jozef (1985) sa po absolvovaní Základnej vojenskej služby v Martine rozhodol pre uniformu vojenského profesionála. Do nitrianskeho útvaru nastúpil v septembri 2006 ako guľometník. Neskôr bol strelec.
Veterán z ISAF odkázaný na pomoc
Prišlo to z ničoho nič. V spánku. Mohutné spontánne krvácanie do mozgu vážne ohrozilo jeho život. „Jozefova diagnóza znela vrodená cievna malformácia s mohutným spontánnym krvácaním do mozgu. Ako sme sa neskôr dozvedeli, ide o veľmi zriedkavú chorobu, ktorá je vrodená a ktorú je takmer nemožné odhaliť skôr, ako sa naplno prejaví, keďže príznaky nebývajú často takmer žiadne,“ povedala nám jeho sestra Iveta Janáková. Jozef, ktorý slúžil aj v Afganistane, pritom úspešne absolvoval všetky lekárske prehliadky. Žiadna z nich však túto zákernú chorobu neodhalila. Mladý muž, ktorý mal osobitý zmysel pre humor a veľa snov zrazu prestal hýbať celou pravou časťou tela, vrátane ruky a nohy.
Úplne zabudol rozprávať aj písať, bol úplne dezorientovaný a odkázaný na pomoc rodiny pri všetkých každodenných činnostiach. V jeho lekárskych záznamoch bolo tiež mnoho iných diagnóz…
Len pred troma rokmi hrdý vojak Jozef ešte nemá ani 30 rokov a už je na plnom invalidnom dôchodku. Ako uviedla jeho sestra, vďaka rehabilitáciám a odbornej pomoci lekárov, logopéda a tiež celej rodiny sa jeho zdravotný stav krok po kroku zlepšuje. S pomocou barly sa sám snaží chodiť, je postupne schopný vykonať niektoré z činností osobnej hygieny, znovu sa učí rozprávať a písať. Snaží sa opäť sa zaradiť do života. „V tomto mu môže pomôcť jedine intenzívne rehabilitácie a cvičenia. Pred dvomi rokmi absolvoval Jozef liečebný pobyt v Národnom rehabilitačnom centre (NRC) v Kováčovej pri Zvolene a ten mal na jeho pokrok vlastne aj najväčší účinok. Okrem toho si z vlastných zdrojov uhrádza odborné individuálne cvičenia 2-3krát týždenne. Avšak kvôli účinnejším a trvalejším výsledkom liečby by bolo potrebné zopakovať liečebno-rehabilitačný pobyt napr. v NRC Kováčová, prípadne v podobnom zariadení. Pre neho a aj pre nás ako rodinu to nemožné financovať z vlastných zdrojov. Bohužiaľ žiadne rehabilitácie ani liečebné pobyty mu zdravotná poisťovňa nepreplatí.“
Pomohli spolubojovníci
Civilná verejnosť často hovorí, že všetci vojaci majú rôzne sociálne zabezpečenia, ale málo si uvedomuje skutočnosť, že zďaleka nie každý má možnosť odslúžiť potrebný počet rokov. Tobôž vtedy, keď sa stane niečo podobné, ako Jozefovi Michálikovi. Aj preto vznikla Vojenská podporná nadácia a jej podporný program pre vojenské útvary a zariadenia s názvom vojaci vojakom . Do programu sa v roku 2014 zapojilo už 10 útvarov. Vojaci z Nitry si prostredníctvom nadácie a vďaka 2 percentám zo svojich daní vytvorili rezervný fond, ktorý môže pomôcť aj pri takýchto situáciách. Do Kováčovej však nebolo jednoduché Jozefa dostať z viacerých, nielen finančných dôvodov Keď je však úprimná snaha a ústretovosť na oboch stranách, dá sa všeličo. Príslušníci 3. roty mechanizovaného práporu pod vedením veliaceho poddôstojníka nadrotmajster Jozefa Oravca boli napokon bývalého kolegu Jozefa Michálika v Kováčovej nielenže navštevovať, ale v rámci dobrovoľníckej činnosti vypomáhali pri úpravách tamojšieho kúpeľného parku. Odpracovali spolu niekoľko sto hodín a aj takto zabojovali za svojho kamaráta.
