NÁVRAT Z VOJNOVEJ ZÓNY

Príručka vytvorená expertmi z Národného centra pre bojové stresové reakcie – PTSD, v roku 2006

Návrat domov

Dni a týždne po návrate domov z vojny (nasadenia, misie,..) môžu byť naplnené nadšením, úľavou a mnohými inými pocitmi.

Táto príručka má byť nápomocná rodinám, priateľom a samotným veteránom. Ak veterán prichádza domov, celá jeho rodina prechádza tzv. obdobím prechodu. Táto príručka Vám pomôže pochopiť “aklimatizáciu” po príchode domov.

Trvá to istý čas, kým sa veterán znovu začlení do svojej rodiny a medzi svojich priateľov. Rozprávajte sa a navzájom počúvajte, aby ste znovu obnovili dôveru, podporu a vzájomnú blízkosť. Môžu nastať chvíle, keď Vy a Váš veterán budete pod stresom, budete sa cítiť neistý a stratíte záujem jeden o druhého. Môžete mať pocit, že Váš veterán, napriek tomu, že je už doma, sa stále správa akoby sa nachádzal v nasadení. Všetky tieto pocity sú prirodzenou súčasťou “aklimatizácie”. Je ťažké pochopiť tieto reakcie. Mnohí veteráni majú ťažkosti a zápasia so sebou aj po svojom príchode domov. Ak sa viac zahĺbite do tejto problematiky, môže to pomôcť Vašej rodine pri zvládnutí týchto problémov.

V tejto príručke sa dozviete, že:

• očakávania po návrate domov môžu byť iné pre veteránov, ako pre ich rodiny

• existuje viacero spôsobov, ako sa rozprávať a počúvať, aby sa obnovila dôvera, blízkosť a úprimnosť

• sú informácie o možných problémoch na ktoré si treba dávať pozor

• ako nájsť a poskytnúť pomoc pre Vašich drahých

• ako môžete pomôcť a čo všetko táto pomoc zahŕňa

Všeobecné očakávania sú, že rodina bude presne taká istá, ako bola pred nasadením. Ale skutočnosť je taká, že počas nasadenia sa rodiny prirodzene menia. Deti rastú a manželka má nové povinnosti. Môžu sa vytvoriť nové priateľstvá. Vojnové nasadenie je veľká životná skúsenosť pre nasadených vojakov. Pochopiť to, čo by človek mohol očakávať, môže pomôcť s návratom do civilného života. V tejto príručke spoznáte spôsoby, ako je možné sa s tým lepšie vysporiadať. Dozviete sa, kde je možné nájsť pomoc, ak by nastali problémy

Obsah:

• Čo je to bojová stresová reakcia (ďalej len„PTSD“)?

• Skúsenosti vo vojnovej zóne

• Očakávania po príchode domov

• Vplyv na rodinný život

• Aké sú reálne príznaky PTSD?

• Ako často je PTSD diagnostikovaná u veteránov?

• Čo spôsobuje bojovú stresovú reakciu alebo PTSD?

• Ďalšie bežné reakcie

• Úloha rodiny pri riešení problémov

• Povzbudzovanie veterána pri hľadaní pomoci

• Ako prebieha liečba

• Terapie používané pri liečbe PTSD

• Kde hľadať pomoc

 

 

 

 

 

• Čo je to bojová stresová reakcia?

 

Je potrebné pochopiť, že vojaci reagujú na skúsenosti vo vojnovej zóne rôznymi spôsobmi. Niektorí sa cítia rozrušení aj po návrate domov. Niektorí aj naďalej premýšľajú o udalostiach, ktoré zažili počas nasadenia prípadne aj v boji. Jedná sa o bežné „bojové stresové reakcie“ (nazývajú sa aj akútne stresové reakcie), ktoré môžu trvať niekoľko dní či týždňov a sú to normálne reakcie na bojové skúsenosti.

V tabuľke je uvedený zoznam bežných reakcií:

Reakcia správania	Fyzická reakcia	Emocionálna reakcia
Problémy so sústredením	Poruchy spánku, únava	Nervozita, bezmocnosť, bojazlivosť
Nervozita a podráždenosť	Žalúdočná nevoľnosť, ťažkosti s jedením	Smútok, pocit viny, odmietanie, samota
Človek je vždy v strehu /v pohotovosti/	Bolesti hlavy a potenie, keď myslí na vojnu	Ľahko sa rozruší a nahnevá
Zlé sny a vízie	Nedostatok pohybu, zlá strava alebo zdravotná starostlivosť	Zažíva šok, otupenosť, neschopnosť cítiť sa šťastným
Vyhýbanie sa ľuďom alebo miestam spojených s traumou	Rýchly srdcový tep a dýchanie	Pocit beznádeje ohľadom budúcnosti
Pracovné alebo školské problémy	Nadmerné pitie, fajčenie a požívanie drog	Podráždenosť alebo hnev
Strata súkromia	Iné zhoršujúce sa zdravotné problémy	Nedôvera k iným ľuďom, neovládnuteľnosť, konfliktnosť

Väčšina vojakov, ktorí mali skúsenosť s bojovou stresovou reakciou podobnou tým ktoré sú uvedené v zozname, sa prirodzene vyliečia v priebehu určitej doby.

Iní vojaci stále bojujú so spomienkami na svoje reakcie a bojové skúseností. Výskum ešte stále nezistil, prečo niektorí ľudia s tým zápasia dlhšiu dobu, zatiaľ čo iní nie. Ale to nie je zapríčinené z dôvodu nejakej slabosti. Bojová stresová reakcia môže spôsobiť problémy vo vzťahoch medzi partnermi, ďalšími členmi rodiny alebo priateľmi, ťažkosti v práci, alebo ťažkosti s používaním peňazí. Ak vojak naďalej vykazuje tieto reakcie a ak to začne spôsobovať problémy pre neho alebo jeho rodinu, môže vzniknúť post-traumatická stresová porucha /PTSD/

 

 

• Skúsenosti vo vojnovej zóne

 

 

Počas nasadenia sa vojaci zúčastňujú misií a operácií, kde sú vystavení veľmi stresujúcim a často život ohrozujúcim zážitkom. Je dôležité, aby rodiny pochopili, čím všetkým prešli. Vojaci mohli byť postrelení, mohli vidieť mŕtvych alebo ranených spolubojovníkov, civilistov či nepriateľských vojakov. Veľmi rozšírené sú rôzne improvizované nástražné zariadenia. Mnoho konvojov je takto ohrozených. Mnoho jednotiek je v neustálej pohotovosti. Vojaci môžu byť zranení následkom raketových útokov, náloží a výbuchov alebo nehôd, ktoré môžu prežiť, ale ostanú zranení. Všetky takéto prípady sa vyskytujú v horúcom, suchom púštnom prostredí bez pohodlia domova.

Výskyt bojových skúseností hlásených príslušníkmi armády USA – rok 2003:

Afganistan Irak

Vojaci boli prepadnutí 58% 89%

Vojaci boli ostreľovaní 84% 86%

Vojaci boli priamo ostreľovaní 66% 93%

Vojaci videli mŕtvoly a pozostatky 39% 95%

Vojak poznal niekoho, kto bol vážne zranený alebo zahynul 43% 86%

Armáda učí svojich vojakov ako majú prežiť a uspieť vo vojne. Tieto isté zručnosti môžu spôsobovať problémy doma. Napríklad utajenosť a kontrolovanie sú veľmi potrebné vo vojnovej zóne. Avšak pre dobré rodinné vzťahy je potrebná komunikácia a vzájomná dôvera.

 

 

• Očakávania po príchode domov

 

 

Rodiny chcú často zorganizovať veľké oslavy pre svojich milovaných, keď sa vrátia domov. Vojak však má často po návrate zmiešané pocity. Doteraz žil iným životom. Áno, oslavu treba, ale takú oddychovú. Je potrebné si ujasniť, že „kto čo bude robiť“. Kto bude hospodáriť s peniazmi, kto vezme deti do školy, kto pokosí trávnik – aj takéto veci si treba rozdeliť. Zistite si, čo hovoria ostatní členovia domácnosti o svojich predstavách ešte pred tým, ako sa vojak vráti domov.

 

 

• Vplyv na rodinný život

 

 

Každý čelí jednej výzve – prispôsobiť sa zmenám v rodine. Obe strany – vojak vracajúci sa z vojny a aj rodina prešli zmenami. Vojnové skúsenosti zmenili osobu, ktorá bola v nasadení. Deti vyrástli a v škole získali nové vedomosti. Partnerka alebo iní rodinní príslušníci možno prevzali viac zodpovednosti a kontroly v rodine. Každý si potrebuje zvyknúť na nový rodinný model, ktorý by dobre fungoval. Buďte na pozore, lebo problémy, ktoré ste mali vo vzťahu pred nasadením sa môžu znova objaviť.

Vojak po návrate sa potrebuje znova naučiť, ako sa cítiť bezpečne, pohodlne a dôverne s členmi svojej rodiny. To znamená akési „znovuzoznámenie sa“ a komunikácia s manželkou, deťmi, rodičmi, priateľmi a spolupracovníkmi.

Vojak nemôže byť nútený, aby rozprával o svojich vojnových zážitkoch. Iste prídu príležitosti, keď bude hovoriť o svojich reakciách a pocitoch, ale len s ľuďmi, ktorí ho nebudú posudzovať alebo sa negatívne o ňom vyjadrovať. Môžete sa pripojiť, ak to tak cítite. Vojaci sa radšej rozprávajú s kamarátmi o tom, čo zažili spolu na vojne. Je nápomocné pre vojaka, ak sa rozpráva s poradcom o svojich vojnových skúsenostiach. Rodina a priatelia musia byť trpezlivý. Obnova „zaradenie sa do normálneho mierového života“ bude trvať istý čas.

Rada pre veterána:

Nezabudnite, že aj rodinní príslušníci potrebujú Vaše pochopenie. Kým ste boli nasadený, prevzali oni väčšiu zodpovednosť, museli riešiť problémy bez Vašej pomoci alebo sa cítili osamotení. Aj im to bude chvíľu trvať, kým si zvyknú.

Niekedy každodenný stres v živote rodiny, môže byť pre vojaka ohromujúci. Môže byť viac podráždený alebo nezvyčajne reagovať na bežné rodinné problémy. Hnev a agresia sú bežnými bojovými stresovými reakciami, ale tieto reakcie môžu vydesiť manželku a deti, dokonca aj samotného vojaka. Pokračujúce výbuchy hnevu alebo neprirodzené reakcie môžu znamenať, že by ste mal vyhľadať pomoc.

Pohlavné rozdiely

Muži a ženy môžu mať rôzne spôsoby začlenenia sa späť do rodiny. Aby sa muži vyrovnali so stresom, izolujú sa a opúšťajú rodiny, aby boli s kamarátmi a spolubojovníkmi. Ženy možno budú mať potrebu viac sa rozprávať o svojich zážitkoch so svojimi partnermi. Niektorí muži nemajú pochopenie k ich vracajúcim sa ženám – veteránkam a zdráhajú sa tešiť z ich úspechov a mať súcit s ich problémami počas vojny. Vo vojnovej zóne, ženy a tak isto aj muži, sa často kamarátia so spolubojovníkmi, čo môže mať zlý následok v civilnom živote.

Deti

Muži i ženy, ktorí sa vracajú domov, môžu čeliť výzvam pri výchove detí. Deti potrebujú čas, aby si na nich znova zvykli. Deti môžu pociťovať nechuť, nezáujem, opustenosť, smútok alebo i hnev, keď rodič odchádza. Počas nasadenia sa dieťa musí naučiť spoliehať sa na rodiča, ktorý ostal doma. Návrat domov môže vyvolať u dieťaťa prirodzený strach z odlúčenia. Preto je dôležité pre veterána, aby tieto reakcie nebral osobne, ale namiesto toho musí dieťaťu poskytnúť stratenú istotu a neohrozenosť. Komunikácia v rodine alebo v poradenstve, je veľmi dôležitá a pomáha rodine ako celku.

Rodičia

Rodičia sú tiež veľmi dôležití v procese „nastavenia“ sa na klasický rodinný život, aj keď sú často prehliadaní. Väčšina informácií v tejto príručke sa vzťahuje aj na vás, rodičov veterána. Aj keď vaše dieťa žije na inom mieste, odlúčene od svojich rodičov, dôverné a stabilné rodinné vzťahy pomáhajú všetkým členom rodiny veterána.

„Poznámka pre veteránov:

Keď človek prežíva traumu, ľahko sa dostáva do konfliktov so svojimi najbližšími. Ľudia, ktorí sa vrátili z misie sa cítia odcudzení od ostatných. Často je to spojené s tým, že vojak nedokáže povedať svojim najbližším, čo sa stalo. Dokonca nemá ani ochotu a ani záujem im o tom hovoriť, nakoľko si myslí, že ho nepochopia. Niekedy má človek ťažkosti vyjadriť svoje pozitívne pocity. Niekedy chce byť sám a vyhýba sa rodine i priateľom. Napriek tomu je nevyhnutná podpora týchto ľudí pre zotavenie sa vojaka. Príznaky PTSD menia spôsob Vášho cítenia konania a to ovplyvňuje aj Vašu rodinu.“

Vplyv na opätovné pracovné zaradenie

Pre niektorých veteránov je ťažké vrátiť sa do práce, pretože v práci nastali zmeny počas ich nasadenia. Bývalý vojak možno dostáva svoje prvé civilné zamestnanie, alebo má problémy si nájsť vhodnú prácu. Po tom všetkom, ako zažil „vzrušujúcu vojnu“, možno sa mu bude zdať normálna práca nudná. Veterán sa ťažko dostáva späť do práce, pretože má príznaky bojovej stresovej reakcie – podráždenosť, problémy so spánkom, vzťahové problémy a iné. Veterán má obavy z toho, že ho zamestnávateľ nebude chcieť, lebo má príznaky PTSD alebo iné bojové stresové reakcie.

Dôsledky na bežný život

Sú tu aj iné oblasti, kde sa môžu vyskytnúť problémy. Záležitosť peňazí môže pridať na strese v práci alebo aj doma. Finančné otázky sú často komplikovanou záležitosťou. Poruchy spánku prenasledujú veterána a zabraňujú mu v zdravom a šťastnom živote. Agresívne šoférovanie je bežne prijateľné vo vojnovej zóne, ale nie doma, kde spôsobuje len problémy. Veterán, ktorý zažil bojový stres, môže mať problémy s koncentráciou, ktorá môže ovplyvňovať mnoho pravidelných aktivít.

Vplyv PTSD na vzťahy

U vietnamských veteránov s PTSD bola trikrát až šesťkrát väčšia pravdepodobnosť rozvodu než u vietnamských veteránov bez PTSD.

Veteráni s diagnózou posttraumatickej stresovej poruchy /PTSD/, v porovnaní s tými, bez PTSD, sú s väčšou pravdepodobnosťou násilní voči partnerom a deťom (63% úroveň nárastu fyzického násilia po návrate).

Partneri vietnamských veteránov s PTSD hlásia výrazne nižšiu spokojnosť v ich živote v porovnaní s partnermi vietnamských veteránov bez PTSD.

Problémy s rodinnými vzťahmi, vzťahmi s ostatnými ľuďmi by nemali byť prehliadané. Tieto ťažkosti sa môžu zmeniť až do manželskej odluky a rozvodu, rodinného násilia a opatrovateľskej záťaže. Komunikácia je kľúčom k vyriešeniu týchto problémov. Bolo by vhodné porozprávať sa s poradcom, aby Vám pomohol a poradil v týchto prípadoch.

 

 

 

• Aké sú reálne príznaky PTSD?

 

 

Možno ste už počuli o PTSD, v súvislosti s bojovými skúsenosťami alebo inými traumatickými situáciami, ale je tu otázku, čo to vlastne znamená?

Zjednodušene povedané, príznaky PTSD sú bežné reakcie, ktoré bezprostredne nasledujú po traumatickej udalosti ako je napr. boj. Ak tieto reakcie ostávajú dlho aj po boji, môžu prerásť do PTSD. PTSD sa veľmi líši v tom, aké ťažké príznaky môže mať – od miernych a krátko trvajúcich až k závažným a chronickým príznakom. Tieto reakcie môžu spôsobiť problémy pri nažívaní s rodinou a priateľmi, fungovaní v práci alebo v škole, alebo v prispôsobení sa prechodu do civilného života.

Uvedomte si, že bezprostredne po traumatickej skúsenosti väčšina ľudí bežne zažíva tieto príznaky. Ak tieto príznaky pretrvávajú mesiace po udalosti, môžu znamenať, že veterán má PTSD.

Tri typy reakcií /príznakov/, ktoré tvoria PTSD:

1. Znovu prežívanie skúsenosti

Človek stále myslí na boj a je naplnený pocitmi, akoby ešte stále bojoval.

2. Zamedzenie a znecitlivenie emócií

Nechce diskutovať o traumatickej udalosti, cíti sa oddelený od ostatných, je emocionálne

vyčerpaný

3. Vzrušenie

Veterán ťažko relaxuje, stále sa cíti akoby bol „na stráži“, pocit nervozity, poruchy spánku, nie

je schopný sa sústrediť, má nadmerné obavy o bezpečnosť, ľahko sa nahnevá.

1. Opätovné prežívanie skúsenosti

Je bežné, že keď sa vojak vráti z boja, premýšľa nad tým, čo sa stalo vo vojnovej zóne. Možno sú u človeka prítomné nočné mory, alebo udalosti, ktorých bol svedkom, či skutočné bojové situácie. Občas sa cíti, akoby bol späť vo vojnovej zóne. Iní vojaci uvádzajú, že často majú pred očami obrazy z vojnovej zóny a to im spôsobuje problémy pri uvažovaní a sústredení. Niekedy tieto obrazy ožívajú pohľadom, zvukom alebo vôňou, ktorú majú spojenú s konkrétnou bojovou skúsenosťou.

2. Vyhýbanie sa spomienkam a znecitlivenie emócií

Zdá sa, že je prirodzené, keď človek nechce vedome myslieť na úzkostlivé myšlienky a bráni sa znepokojujúcim spomienkam. Avšak jedinci s bojovými stresovými reakciami alebo PTSD idú často do krajnosti, aby zabránili týmto spomienkam, alebo diskutovali o ich vojnovej skúsenosti. Môže sa zdať, že sa citovo alebo fyzicky vzdialili od rodiny a priateľov a sú akoby „necitliví“. Bránia sa,alebo sa dokonca nahnevajú, keď niekto chce, aby hovorili o svojich pocitoch. Často požívajú alkohol, drogy alebo voľnepredajné lieky, aby zabránili nepríjemným myšlienkam a pocitom. Zámerne sa vyhýbajú reakciám na ich bojové skúsenosti.

3. Vzrušenie

Vojaci môžu mať problémy, ako „ukončiť službu.“ Niekedy popisujú svoje pocity ako nervozitu a ľahkú výbušnosť. Často šoférujú veľmi agresívne. Dôkladne kontrolujú ľudí alebo miesta, akoby mali pocit nepriateľského ohrozenia alebo útoku. Prehnane chránia deti a strachujú sa o ich bezpečnosť. Pocit nedočkavosti môže tiež spôsobovať poruchy spánku, sústredenia sa a celkovú podráždenosť. Aj keď človek nemá PTSD, tieto príznaky môžu spôsobovať problémy. Včasné liečenie môže zabrániť príznakom, aby sa stali ešte horšími a negatívne ovplyvňovali vzťahy, kariéru a pokoj v rodine.

 

 

• Ako často je PTSD diagnostikovaná u veteránov?

 

 

Medzi americkými veteránmi z Vietnamu sa zistilo, že 31% mužov a 27% žien trpeli počas svojho života na PTSD. Predbežné výsledky naznačujú, že PTSD bude prítomná aspoň u 18% tých, ktorí slúžia v Iraku a u 11% tých, ktorí slúžia v Afganistane. PTSD bola pozorovaná u všetkých veteránov každej generácie (Druhá svetová vojna, Kórejský konflikt, Vietnam, Perzský záliv, operácia Trvalá sloboda a operácia Iracká sloboda). Bola tiež zistená u mierových síl Spojených národov, ktoré boli nasadené do vojnových zón po celom svete.

PTSD nie je len problémom veteránov. Vyskytuje sa ako u dospelých, tak aj u detí, ktoré boli vystavené extrémnym stresovým situáciám (ako je napadnutie, znásilnenie, katastrofy alebo iné závažné havárie). Týka sa to mužov aj žien západnej i východnej kultúrnej skupiny a na všetkých sociálno-ekonomických úrovniach. Národná štúdia amerických civilistov vykonala v roku 2005 odhad, že 7% ľudí malo PTSD v priebehu svojho života.

 

 

• Čo spôsobuje bojovú stresovú reakciu alebo PTSD?

 

 

Odborníci nedokážu povedať, prečo niektorí ľudia majú PTSD reakcie na traumatické situácie a ostatní nie. My vieme, že to nevypovedá o sile alebo charaktere osoby, ktorá tým trpí. Opäť platí, že neexistuje žiadny vzťah medzi tým, aká silná je konkrétna osoba. Mnoho ľudí, ktorí sú odvážni a silní, skončia s príznakmi PTSD po predchádzajúcom traumatickom zážitku. PTSD nie je výsledkom niečoho čo človek chce alebo si vybral. Vieme, že nikto by nechcel trpieť na PTSD. Životné faktory, ktoré vplývajú na skoršie dosiahnutie symptómov PTSD sú napr. častejšie vystavenie sa životu ohrozujúcim situáciám, predchádzajúce životné traumy a zlá sociálna podpora. Pamätajme, že toto sú reakcie, ktoré ľudia niekedy pociťujú potom, ako zažijú život ohrozujúcu situáciu a zároveň je im ponúknutá pomoc.

 

 

• Ďalšie bežné reakcie

 

 

Depresia

Depresia sa môže líšiť od osoby k osobe, ale všeobecne depresia zahŕňa pocit skleslosti a smútku počas viacerých dní. Človek stráca záujem o koníčky alebo činnosti, ktoré predtým boli pre neho príjemné a zábavné. Vojak sa cíti slabým a je veľmi unavený. Depresia zahŕňa tiež pocit beznádeje a zúfalstva, alebo pocit, že veci nikdy nepôjdu lepšie. Depresia môže byť obzvlášť pravdepodobná, keď človek prežíva smrť blízkych priateľov s ktorými bol v nasadení. To človeka navádza k tomu, aby sa zamýšľal nad samovraždou. Preto je dôležité, aby človek pri depresii vyhľadal pomoc.

Samovražedné myšlienky

Vojnové skúsenosti a bojové stresové reakcie, najmä osobná strata, môže viesť človeka k depresii a k myšlienkam, aby si ublížil alebo spáchal samovraždu. Ak si myslíte, že člen Vašej rodiny má samovražedné myšlienky, tak sa ho priamo opýtajte na ne. Nečakajte zbytočne. Ak viete o niekom, že má v úmysle si ublížiť (a zároveň má zbraň) a nedokážete mu to vyhovoriť, okamžite volajte o pomoc (všeobecná tiesňová linka: 112 – jednotné európske číslo tiesňového volania slúži na privolanie záchranných zložiek integrovaného záchranného systému v prípade, keď je bezprostredne ohrozený ľudský život, zdravie,…).

Hnev alebo agresívne správanie

Hnev a podráždenosť sú príznaky PTSD a často sú spojené so strachom alebo stratou kontroly. Niekto, kto je fyzicky napätý, je zároveň aj nahnevaný. Typickým príkladom je prehnaná reakcia hnevu na jemné podráždenie. Človek je nahnevaný, pretože je frustrovaný nad neschopnosťou kontrolovať príznaky PTSD. Premýšľa o veciach, ktoré sa udiali v čase traumy (nespravodlivosť situácie) – to všetko ho privádza k hnevu a zlosti.

Hoci je hnev prirodzenou a zdravou emóciou, môže byť vyjadrený zdravým alebo nezdravým spôsobom. Intenzívne pocity zlosti a agresívneho správania môžu spôsobiť manželské a rodinné problémy, pracovné problémy a stratu priateľov. Agresívny človek sa svojimi prejavmi odlučuje od svojich priateľov. Niektorí veteráni príliš chránia deti, mnohí zas majú agresívne reakcie na prirodzené detské správanie. Ak hnev či agresívne správanie ohrozuje rodinných príslušníkov, je potrebné hľadať pomoc u polície alebo u profesionálnych poradcov.

Alkohol a užívanie drog

Samoliečba pomocou konzumácie alkoholu alebo užívania drog je bežným spôsobom, ako sa vyrovnať s mnohými znepokojujúcimi traumatickými stresovými reakciami. Keď sa človek chce zbaviť spomienok a pocitov týkajúcich sa boja, tak sa alkohol alebo drogy zdajú byť rýchlym riešením, ale v skutočnosti vedú len k ďalším problémom. Ak Vy alebo Vaša rodina strácate kontrolu nad pitím, alebo užívaním drog, je dôležité nájsť vhodnú pomoc.

Samo obviňovanie, vina a hanba

Niektorí vojaci v snahe nájsť zmysel ich vojnovej skúsenosti, vezmú na seba príliš veľa zodpovednosti za zlé veci, ktoré sa stali. Najmä vtedy ak oni prežili a ich kamaráti nie. Vina a seba obviňovanie sú spoločné aj pre tých, ktorí prešli ťažkými bojovými situáciami. Ako jedinci sa snažia dať význam tomu, čo sa stalo. Jednotlivec má pocit, akoby sa dopustil morálneho, alebo náboženského pochybenia, aj keď poslúchal rozkazy.

 

 

• Úloha rodiny pri riešení problémov

 

 

Dospelí členovia rodiny môžu pomôcť vracajúcim sa veteránom rozpoznaním a pochopením niektorých stresorov a emócií, ktoré veterán môže zažiť potom, čo bol preč z domu. Najdôležitejšou úlohou člena rodiny je milovať a podporovať svojho veterána. Mali by ste vopred vyjadriť svoje vlastné potreby a očakávania a neskrývať ich pred veteránom. V rovnakom čase dospelí členovia rodiny musia podporovať a rešpektovať veterána kým sa prispôsobí novému prostrediu. Manželia alebo partneri musia byť pripravení na zmenu a musia si zvyknúť na spoločné vedenie domácnosti a rodinných záležitostí. Je dôležité, aby manželky dali najavo dôveru svojmu veteránovi, aby opäť vykonával úlohu rodiča. Je potrebné si uvedomiť, že každý člen rodiny je dôležitý. Manžel alebo partner by mal byť pripravený hľadať poradenstvo pre seba a pre deti v prípade potreby. Stáva sa, že práve poradenstvo pre manželské páry je cestou k tomu, aby sa pomohlo priamo aj veteránovi.

 

 

 

• Povzbudzovanie veterána pri hľadaní pomoci

 

 

Rodinní príslušníci sú často prví, ktorí si všimnú problémy u veterána. Je potrebné dávať pozor na akékoľvek negatívne dopady na deti a mládež. Veterán potrebuje dlhší čas na prispôsobenie sa – môže sa stať, že čím ďalej, tým viacej sa budú problémy zhoršovať. Ak veterán používa škodlivé prostriedky, aby sa vyrovnal so stresom, ako napr. alkohol, drogy, izoláciu alebo prejavuje silné emócie, ktoré sú negatívne pre rodinu, uvažujte o hľadaní pomoci pre veterána. Pokúste sa mu vysvetliť svoje obavy s pochopením a nie s obviňovaním.

Nie je vôbec ľahké ho motivovať, aby Váš milovaný človek vyhľadal pomoc. Štúdia vojakov, ktorí sa vracali z Iraku zistila, že iba 40% z tých, ktorí mali duševné problémy, mali záujem o prijatie pomoci. Mnoho navrátilcov sa zdráhalo prijať liečbu, nakoľko mali strach o stratu svojho „image-u“, alebo by to zničilo ich vojenskú kariéru. Najdôležitejšou úlohou rodinných príslušníkov je to, aby motivovali veterána, aby vyhľadal odbornú konzultáciu a liečbu. Efektívna liečba existuje a včasná liečba môže zabrániť ešte horším problémom. Povzbudenie veterána, aby vyhľadal pomoc, je prínosom pre všetkých.

 

 

• Ako prebieha liečba

 

 

Bojová stresová reakcia zvyčajne odznie v priebehu určitej doby.Ale ak to tak nie je, môže sa vyvinúť do PTSD. Dobrou správou je, že existujú účinné liečby pre PTSD aj pre iné problémy o ktorých sme už skôr písali. Poradenstvo pre bojovú stresovú reakciu,alebo PTSD je naozaj veľmi praktické a zahŕňa zmysluplné kroky.

• Osoba, ktorá sa lieči má pravidelné rozhovory s vyškoleným odborníkom

• Je im ponúknutá pomoc, aby premýšľali o svojej súčasnej situácii a ako ju chcú zmeniť

• Dozvedia sa viac o PTSD a ako to ovplyvňuje ich a okolie

Okrem toho môžu hovoriť s ostatnými vojakmi, ktorí slúžili v bojových operáciách, aby odovzdávali a zároveň prijímali pomoc. Mnoho veteránov absolvovalo liečbu cez programy starostlivosti o veteránov postihnutých PTSD. V obvyklom type ambulantnej liečby, veterán prichádza na kliniku na jednotlivé stretnutia. Pre najzávažnejšie prípady PTSD je odporúčaná hospitalizácia. Veterán žije v liečebnom režime niekoľko týždňov. Liečba sa zvyčajne zameriava na tieto činnosti:

• Posúdenie – liečba zvyčajne začína diskusiou s poradcom o problémoch, ktorým veterán čelí od návratu z nasadenia

• Stanovenie cieľov – veterán a poradca sa rozhodnú, ktoré ciele chce dosiahnuť vo svojom živote a aké zmeny sú potrebné, aby sa to dosiahlo

• Informácie o PTSD – prostredníctvom rozhovoru s poradcom a s ostatnými vojakmi a veteránmi sa dotyčná osoba oboznámi s tým, čo je to bojová stresová reakcia a PTSD a ich dôsledky

• Osvojenie si nových cvičení – existuje mnoho cvičení, ktoré môžu pomôcť pri liečbe – napr. cvičenie na zníženie fyzického napätia, cvičenie pre lepšiu komunikáciu s rodinou a priateľmi a cvičenie pre zvládanie hnevu a konfliktu. Liečba taktiež zahŕňa učenie sa nových spôsobov ako zvládať strach, depresiu a hnev.

• Pohľad na seba – človek prechádza liečbou, v ktorej spoznáva svoje myslenie a pocity, spôsoby ako má jednať s inými ľuďmi a ktoré situácie alebo myšlienky vyvolávajú nepríjemné pocity

Okrem týchto môžu byť veteránovi ponúknuté ďalšie možnosti liečby:

Lieky – Liečba môže zahŕňať rozhovor s psychiatrom alebo lekárom primárnej starostlivosti o účinkoch lieku. Lieky môžu zmierniť úzkosť, depresiu, podráždenosť, nočné mory alebo nespavosť, poruchy, ktoré sprevádzajú PTSD. Môžu tiež pomôcť zúčastniť sa iných poradenských činností.

Vyrozprávanie traumatického príbehu – diskusia o traumatickej bojovej situácii a zdieľanie pocitov môže byť bolestivé. Je tu obava, že táto bolesť môže premôcť veterána so smútkom, bolesťou alebo hnevom. Ale hovoriť o traumatickej skúsenosti môže byť veľmi užitočné pre liečbu v prípade, ak je osoba schopná hovoriť s niekým, komu sa učí dôverovať. To môže dať človeku nový pohľad. Tento druh terapeutického rozprávania sa koná v priebehu viacerých stretnutí a postupne veteráni zistia, že spomienky sú viac kontrolovateľné a menej bolestivé alebo desivé.

Liečba môže trvať niekoľko týždňov, mesiacov alebo niekoľko rokov.Obvykle, kontakt s poradcom je častejší na začiatku a postupne sa stretávajú zriedkavejšie, keď sa veterán naučí zvládnuť rozličné spôsoby a cvičenia na zdieľanie svojich myšlienok, pocitov, spomienok a vzťahov.

 

 

 

• Terapie používané pri liečbe PTSD

 

 

Kognitívno-behaviorálna terapia sa ukázala ako najúčinnejšia liečba na PTSD. Táto terapia zahŕňa prácu s vedomosťami alebo myšlienkami, aby zmenili emócie, myšlienky a správanie. Existuje niekoľko typov tejto terapie:

Expozičná terapia používa bezpečné, opakované a detailné predstavy o traume v bezpečnom kontrolovanom prostredí, aby sa pomohlo postihnutej osobe získať kontrolu nad strachom a úzkosťou, ktorá ho doteraz ochromovala.

Kognitívna reštrukturalizácia je prístup, pri ktorom sa veteráni identifikujú a skúšajú potlačiť myšlienky o svojej traume a skúšajú ich nahradiť viac vyváženými a vhodnejšími.

Desenzibilizácia očných pohybov a ich prepracovanie obsahuje prvky z oboch terapií. Ľudia pohybujú svojimi očami, zatiaľ čo si predstavujú zdroj svojej traumy. Hoci výskum naznačuje, že očné pohyby nie sú nutné, táto terapia je účinná.

Tréning stresového očkovania“ znižuje príznaky cez techniky znižovania úzkosti, učí človeka novým cvičeniam a opravuje nevhodné myšlienky vzťahujúce sa k traume.

Liečba môže znížiť príznaky PTSD, rovnako ako aj úzkosť, depresiu a nespavosť. Testovalo sa niekoľko druhov liekov a bolo preukázané, že spôsobujú zlepšenie príznakov. Lieky môžu pomôcť zmierniť nepríjemné príznaky a pomáhajú, aby ste úspešne absolvovali ďalšie terapie.

 

• Kde hľadať pomoc

 

Vojaci a rodiny môžu prijať liečbu z viacerých zdrojov – kaplánska služba (vojenská duchovná služba), psychologická pomoc, primárna starostlivosť od lekárov, alebo aj pomoc v rôznych rodinných asistenčných programoch. …

Organizácie poskytujúce služby pre veteránov

Ďalším vhodným zdrojom pre jednotlivca, ktorý sa vrátil z vojnovej zóny, sú organizácie poskytujúce služby pre veteránov. Tieto organizácie sa špecializujú na poskytovanie zdrojov a pomoci pre vojakov a vojačky po nasadení a spájajú ľudí s rovnakými skúsenosťami. …

Záver

Dúfame, že ste v tejto príručke našli užitočné informácie a pomohla Vám dozvedieť sa, čo očakávať od milovaného človeka, ktorý sa vráti z vojnovej zóny a získali ste užitočné informácie o bojových stresových reakciách a o PTSD. Osvojenie vedomosti o týchto situáciách je dôležitým krokom k tomu, aby sa rozpoznala reálna potreba pomoci. Chceme zdôrazniť, že väčšina reakcií na nasadenia v bojových akciách nemá trvalé následky. V mnohých prípadoch sa časom vytratia. Včasná a vhodná liečba môže minimalizovať problémy, ktoré by mali dosah na Vašu rodinu a na Vaše vzťahy. Keď problémy pretrvávajú, k dispozícii je účinná liečba. Vo väčšine prípadov kognitívno behaviorálna terapia (s alebo bez liekov) môže eliminovať, alebo aspoň zlepšiť stresové reakcie a problémy a tak pomôže zastaviť rodinný rozvrat. Uvedomte si, že bojové stresové reakcie sú tak isto závažné, ako iné fyzické zranenia z vojny. Tak, ako je mnoho ťažkých fyzických zranení, tak isto je mnoho takýchto neviditeľných duševných zranení.

Ak problémy pretrvávajú, liečba môže pomôcť každému viesť šťastnejší život.

Z originálu od: www.acvow.org

voľne preložil: Mgr. Ján Magyar

Tu nájdete originálny dokument k stiahnutiu!