Viac o lavičkách cti, ako aj zoznam všetkých osadených lavičiek, nájdete na tomto odkaze.
Lavička cti nad obcou Lazy pod Makytou – Sibír
Lavička cti bola odhalená dňa 22. mája 2024 v rámci VI. ročníka pochodu “ Duchovne po stopách hrdinov“, ktorý organizuje Ústredie ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR v spolupráci s Vojenskou podporou nadáciou pre profesionálnych vojakov a zamestnancov rezortu obrany, celkom cca 90 km za 3 dní 22.5.-24.5.2024.
Kde lavičku nájdete
GPS súradnice 48.9264553N, 19.6510206E
Príhovor správcu Vojenskej podpornej nadácie pplk.v.v. Ing. Milana Gajdoša pred odhalením Lavičky cti
Vážení páni starostovia, vážený p. riaditeľ školy, generálny duchovný, účastníci pochodu ,
vážené dámy, vážení páni, milý žiaci…
„Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“, týmito slovami by som chcel začať môj príhovor pred odhalením lavičky cti , sú to slová muža, ktorého osobne považujem za vojenského veterána s číslom 1, muža, ktorý to v časoch 1. sv. vojny dotiahol v ozbrojených silách Francúzska od najnižších pozícií až po generála, predovšetkým generála vojenskej diplomacie.
Milí priatelia, Milan Rastislav Štefánik bol už v detstve ambiciózny, hoci fyzicky ani zďaleka nie najzdravší chlapec z nebohatej rodiny evanjelického farára. Na Slovensku nám nechal obrovský odkaz zdravého sebavedomia, guráže pri prekonávaní prekážok, ako aj schopnosti presadiť sa vo vede, v diplomacii, v politike – a v človečenstve. Pravdaže – aj v elegantných salónoch z ktorých viedli siločiary moci, ako aj aj medzi bežnými vojakmi nasiaknutými krvou vojny. Vrátane príslušníkov československých légií, tejto armády ešte neexistujúceho štátu, na ktorej vytvorení mal ťažiskové zásluhy vo Francúzsku v Taliansku aj v Rusku.
Milí kolegovia, vážený priatelia, žiaci. My vieme, že v súčasnosti máme už stovky ulíc či škôl alebo iných inštitúcií pomenovaných po generálovi Štefánikovi. A ak sa v minulom režime zachovala na verejnom priestranstve len jeho jedna jediná socha v malej dedinke na Považí, dnes sú ich desiatky. Od minulého roka k týmto pamätným miestam pribúdajú aj Lavičky cti, ktoré sú dielom našej Vojenskej podpornej nadácie a ktoré sú inšpirované životom generála Milana Rastislava Štefánika. Sú vytvorené v tvare časti skeletu lietadla CAPRONI CA.33, v ktorom absolvoval svoj posledný nedokončený let z Talianska do vlasti. Vyjadrujú úctu často nie celkom doceňovaným alebo dnes už postupne zabúdaným zásluhám vojakov pri bojoch predchádzajúcim vzniku samostatného československého štátu, v bojoch 2. svetovej vojny proti fašizmu, ako aj počas novodobého nasadenia slovenských vojakov v operáciách medzinárodného krízového manažmentu. Tieto lavičky majú svoje QR kódy, prostredníctvom ktorých sa ľudia budú môcť informovať tak o odkaze generála Štefánika, ako aj o bojoch a hrdinoch v tej-ktorej lokalite, kde lavičky sú, alebo kde budú osadené.
Milí priatelia,
Dovoľte aby som sa na tomto mieste poďakoval starostovi obce Lazy pod Makytou, Milanovi Fojtíkovi, vlastníkovi pozemku na ktorom lavička stojí, mojim kolegom z Ústredia EPS za výraznú pomoc pri realizácii osadenia tejto lavičky cti ale aj na realizácii tohto podujatia Duchovne po stopách hrdinov a celého programu ktorý je súčasťou.
Dnes si odhalením tejto lavičky ale aj pochodom chceme symbolicky pripomenúť zásluhy slovenských dobrovoľníkov v národno-oslobodzovacích bojoch v 19. storočí, hrdinstvo účastníkov protifašistického odboja na východnom, či západnom fronte a v Slovenskom národnom povstaní, ako aj profesionalitu novodobých vojnových veteránov z ich pôsobenia v zahraničných operáciách medzinárodného krízového manažmentu.
Želám si, aby lavička cti pripomínala všetkým okoloidúcim nielen dramatický osud M. R. Štefánika, ale aj veľkosť jeho myšlienok a činov. Nech nám i budúcim generáciám pripomína jeho lásku k slobode, demokracii, k svojmu národu a k celému ľudstvu.
„Ja sa prebijem, lebo sa prebiť chcem“, týmito slovami generála Štefánika mi dovoľte na záver apelovať na všetkých, či už mladých ľudí s ideálmi a plánmi, alebo starších, ktorí svoje vízie ešte nestihli naplniť. Nikdy sa nevzdávajte svojho práva meniť veci k lepšiemu, uchovajte si vôľu, zanietenie a húževnatosť a ideály slobody a demokracie. Pretože kto si myslí, že mu slobodu druhí vybojujú, ten jej nie je hoden. Aj tento odkaz nám zanechal generál Milan Rastislav Štefánik.
Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem.
Lavička cti na Sibíri slávnostne odhalená dňa 22. mája 2024 v rámci podujatia Duchovne po stopách hrdinov
Už 6. ročník pochodu Duchovne po stopách hrdinov sa začal v stredu 22. mája v Lysej pod Makytou. Tradične ho organizuje Ústredie ekumenickej pastoračnej služby (EPS) v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR. Prvá etapa sa uskutočnila na trase Lysá pod Makytou – vrch Sibír – Kohútka – Mladoňovský pamätník – Lazy pod Makytou (cca 28 Km)
Na trojdňovom podujatí sa zúčastňujú predovšetkým príslušníci a zamestnanci silových zložiek SR, ktorí si okrem schopnosti zvládnuť náročnú trasu pochodu prinášajú aj ochotu zamýšľať sa nad odkazom hrdinov z dejín Slovenska a pri jednotlivých zastávkach rozjímať nad etickými hodnotami, ktoré vyvierajú z biblického učenia a viery v Boha.
Podujatie organizuje EPS v spolupráci s Vojenskou podpornou nadáciou, Ozbrojenými silami SR, mestskými a obecnými samosprávami či školami po trase pochodu. Tak isto angažovanými obyvateľmi miest a obcí, aby si spoločne aj s mládežou pripomenuli mená a osudy tých, ktorí nasadili svoje životy za slobodu a svojbytnosť nášho národa.
Súčasťou prvého dňa bolo odhalenie Lavičky cti na vrchu Sibír. Uvedené lavičky, ktoré na Slovensku i v zahraničí osadzuje Vojenská podporná nadácia, sú symbolickou spomienkou na odvahu slovenských dobrovoľníkov v bojoch za národné sebaurčenie v časoch Rakúsko-Uhorskej monarchie v rokoch 1948 – 1849, na hrdinstvo príslušníkov československých vojenských légií koncom 1. svetovej vojny a ich podiel na vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov v roku 1918, hovoria o statočnosti účastníkov protifašistického odboja na východnom či západnom fronte, ako aj v Slovenskom národnom povstaní cez druhú svetovú vojnu. Majú byť tiež svedkom profesionality novodobých vojnových veteránov z ich pôsobenia v zahraničných operáciách medzinárodného krízového manažmentu od roku 1993, ako aj tých, ktorí sa mimoriadnou mierou zaslúžili o rozvoj slovenskej armády.
Lavička cti na vrchu Sibír je spomienkou na partizánov, ktorí v druhej svetovej vojne bojovali proti fašistom na slovensko-moravskom pomedzí.
Text Pavol Vitko, foto Peter Sobek
POĎAKOVANIE
Pri príležitosti odhalenia Lavičky cti na vrchu Sibír a pri putovaní a spomienke na padlých hrdinov tohto regiónu sa chcem poďakovať mojim kolegom z Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR za to, že ochotne nad rámec svojich povinností pomáhajú Vojenskej podpornej nadácii vždy keď je to potrebné a sú jej oporou.
Stál som pri organizácii všetkých ročníkov pochodov „Duchovne po stopách hrdinov“ a teší ma, že odhaľovanie lavičiek cti si už po druhý krát našlo „svoje miesto“ v rámci tohto podujatia. V minulom roku tomu tak bolo na Hrombabe pri Mohyle M.R.Štefánika https://vojenskanadacia.sk/vojenska-podporna-nadacia-zacina-osadzat-stefanikovske-lavicky-cti/ . V tomto ročníku by som sa chcel za prípravu podujatia v regióne poďakovať kpt. Ondrejovi Rišiaňovi, dekanovi Veliteľstva pozemných síl, ktorý bol „styčným dôstojníkom“ pre realizáciu.
Chcem sa poďakovať starostom obcí, bez podpory ktorých by sa takéto podujatie nedalo zorganizovať na tak vysokej úrovni. Konkrétne starostom obcí Lazy pod Makytou Ing. Jánovi Mičegovi, Lysá pod Makytou Ing. Michalovi Ondričkovi, Horná Maríková Ing. Miroslavovi Hamarovi, Vrch Teplá Ladislavovi Kolekovi, tiež primátorovi mesta Považská Bystrica doc. PhDr. PaedDr. Karolovi Janasovi, PhD. Ďakujem tiež riaditeľom základných škôl Lazy pod Makytou aj Lysá pod Makytou, že vytvorili podmienky na to aby nás v 1. deň pochodu a pri odhalení Lavičky cti mohlo sprevádzať skoro dve stovky žiakov, z čoho sme mali mimoriadnu radosť. Naša lavička bola osadená na súkromný pozemok, ďakujeme majiteľovi pozemku, veľká vďaka patrí príslušníkom 901. ženijného práporu, 91. žp Sereď, ktorí pod vedením rtm. Jozefa Blaha a v spolupráci s bývalým ženistom rtm.v.v. Milanom Fojtíkom, rodákom z obce Lazy pod Makytou, pripravili miesto a osadili Lavičku cti, vďaka rtm. Peter Belička, rtn. Pavol Turis aj nrtm. Ondrej Mesároš. Ďakujeme aj za to, že ste pred podujatím dôstojne upravili pamätné miesto na trase pochodu medzi obcou Malý Javorník a Kohútka. Tam pri oslobodzovacích bojoch 3.mája 1945 padol rtn. Andrej Ján Lucík príslušník 1. poľného práporu, 4 čs. samostatnej brigády v ZSSR.
V neposlednom rade sa patrí poďakovať všetkým účastníkom pochodu, že sa opäť odhodlali na tak dlhú trať a opäť dokázali, že vojaci a vojačky sú „jedničky“, že je to komunita, ktorá sa „vie postaviť za dobrú vec“.
Ďakujem tiež cirkevným zborom ECAV v Lazoch pod Makytou, Považská Bystrica a Teplý Vrch, že sme sa v rámci pochodu mohli duchovne zamýšľať v kostoloch či modlitebniach a pookriať na duši. Tiež ďakujeme za pohostenie, ktoré pre nás pripravili. Uvedomujeme si, že sa do procesu prípravy a realizácie podujatia v rámci 90 km trasy zapojilo množstvo ochotných ľudí z navštívených obcí, ďakujeme všetkým. Aj spevákom pri pamätníku Mladoňov, či skupinke milých ľudí okolo starostu Hornej Maríkovej, ktorí nám pri altánkoch na Suchovrchu cca 1 hodinu chôdze nad obcou pripravili pravý kotlíkoví guláš a pohostili nás. Poďakovanie patrí tiež skoro 90 ročnému Miroslavovi Smatanovi, ktorý v ucti-hodnom veku s nami kráčal k pamätníku SNP, ktorý je nad obcou a predniesol nám krásnu báseň „O slobode…“, ktorú odrecitoval dojímavo a z pamäte a podelil sa s nami aj o jeho osobné spomienky, keď ako 10 ročný vnímal dianie okolo seba v kontexte partizánskych bojov v tejto oblasti. Jeho rozprávanie bolo dojemné a zanechalo v každom z nás pocit, že tieto podujatia majú zmysel a že tu musia byť pokračovatelia týchto vzácnych ľudí.
Poďakovanie patrí aj príslušníkom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktoré vyčlenili pre toto podujatie čestnú jednotku a trubača pre dôstojné zabezpečenie všetkých pietnych podujatí ale aj zdravotnícke vozidlo s osadením či zabezpečovacie vozidlo pre batožinu.
pplk.v.v. Ing. Milan Gajdoš, zakladateľ a správca Vojenskej podpornej nadácie, riaditeľ správy Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS SR a OZ SR.
