Viac o lavičkách cti, ako aj zoznam všetkých osadených lavičiek, nájdete na tomto odkaze.
Kde lavičku nájdete
GPS súradnice 48.2894679N, 17.7490676E
Jedenásta Lavička cti generála M. R. Štefánika – na počesť ženistov zo Serede
V poradí jedenásta Lavička cti generála Milana Rastislava Štefánika bola slávnostne odhalená 18. júna 2026 v Seredi. Odhalenie Lavičky cti bolo súčasťou prvého ročníka humanitárneho Ženijného prekážkového behu, na ktorého vzniku a realizácii tiež participovala Vojenská podporná nadácia.
Prítomní boli prezident Slovenskej republiky a hlavný veliteľ Ozbrojených síl Slovenskej republiky Peter Pellegrini, náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl Slovenskej republiky generál Miroslav Lorinc, primátor mesta Sereď Ondrej Kurbel, veliteľ 91. ženijného pluku Sereď plukovník Ján Adamuško, veliteľ 901. ženijného práporu podplukovník Tomáš Milner, veliaci poddôstojník 901. ženijného práporu Sereď a dlhoročný dôležitý spolupracovník Vojenskej podpornej nadácie nadrotmajster Jozef Blaho, generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR plukovník Viktor Sabo, zakladateľ a správca Vojenskej podpornej nadácie podplukovník v.v. Milan Gajdoš, prezident UN veterán Slovakia plukovník v. v. Štefan Jangl, predseda seredského klubu Zväzu vojakov SR podplukovník v.v. Ondrej Urban, ako aj vojaci zo Serede a z ďalších vojenských posádok.
Symbol poďakovania
Lavičky cti sú projektom Vojenskej podpornej nadácie a symbolicky pripomínajú boje slovenských vojakov od revolučných rokov 1848 – 1849, nasadenie Slovákov v čs. légiách koncom 1. svetovej vojny, v boji proti fašizmu cez 2. svetovú vojnu na východnom a západnom fronte, ako aj v Slovenskom národnom povstaní, až po ich pôsobenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu po roku 1993. Vyjadrujú úctu aj všetkým ostatným, ktorí sa výraznou mierou pričinili o budovanie našich ozbrojených síl vo svojich útvaroch a posádkach, a teda aj oni prispeli k obranyschopnosti, stabilite a prestíži Slovenskej republiky. Prvá lavička bola odhalená 18. mája 2023 na vrchu Hrombaba nad Brezovou pod Bradlom.
Čo predchádzalo rozhodnutiu inštalovať jedenástu Lavičku cti práve v Seredi? Vojaci tu boli aj skôr, ale prvé čs. kasárne vznikli v Seredi v roku 1935. V roku 1938 začala ešte predvojnová Československá armáda budovať druhé. Z nich sa však v priebehu vojnového Slovenského štátu, bohužiaľ, stalo Koncentračné stredisko a pracovný tábor pre Židov. Túto časť kasární v rokoch 2009 a 2011 odovzdalo Ministerstvo obrany SR do správy Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a dnes je tu Múzeum holokaustu – aj tu patrí seredským ženistom poďakovanie za spoluprácu.
Tých zásluh, ktoré majú seredskí ženisti vpísané vo svojich kronikách je nespočetné množstvo. Od pomoci domácim obyvateľom pri uvoľňovaní ľadových bariér na riekach cez záchranné práce pri povodniach až po pomoc pri hasení ťažko zvládnuteľných požiarov. Plus kontinuálna pomoc slabším a zraniteľným občanom v regióne zo strany vojakov, ktorá trvá celé ostatné roky, za čo do Serede pred rokom putovala aj cena Vojenský čin roka v kategórii Pomoc verejnosti.
Spomeňme však aj 1. máj 1993, keď to boli práve ženisti zo Serede, ktorí vycestovali z tunajších kasární do bývalej Juhoslávie, kde pôsobili v misiách UNPROFOR a UNTAES. Práve oni podali vynikajúci dôkaz nielen o svojej profesionalite, ale hlavne o životaschopnosti a odhodlaní našej, len niekoľko mesiacov mladej Armády Slovenskej republiky – a Slovenskej republiky ako celku. Veľa skeptikov a kuvikov samostatnému Slovensku nedávalo šancu na prežitie. No boli to vo veľkej miere práve vojaci – v tomto prípade najmä ženisti, ktorí sa na medzinárodnom poli mimoriadnou mierou v tomto kritickom období pričinili o posilnenie dôveryhodnosti a kredibility nášho štátu, na čo sa nikdy nezabudne. Mohli by sme hovoriť aj o Iraku, Afganistane, Cypre, o Eritrei a ďalších operáciách medzinárodného krízového manažmentu, kde seredskí ženisti pôsobili, či pôsobia dodnes. Uznanie tunajšej posádke patrí aj za to, že sa intenzívne zapojila do budovania vojenských záloh prostredníctvom výcviku Národných obranných síl, pričom práve v Seredi cvičia aj ich príslušníci, vojaci 2. stupňa NOS prezident Peter Pellegrini, minister obrany Robert Kaliňák a mnohí ďalší.
Ženisti prekážky prekonávajú
„Ženisti sú ľudia, ktorí ani veľké prekážky neobchádzajú, ale ich prekonávajú, čo keby sme vymysleli pre vojakov nejaký formát extrémnych pretekov?“ debatovali vlani v júni správca Vojenskej podpornej nadácie podplukovník v. z. Milan Gajdoš a veliaci poddôstojník 901. ženijného práporu Sereď nadrotmajster Jozef Blaho. Keď sa k nápadu pridal plukovník Ján Adamuško, postupne sa z neho stával zámer s čoraz konkrétnejšími kontúrami.
„Na šesťkilometrovej trati čakalo účastníkov 13 náročných prekážok. Od preskakovania balíkov slamy, ťahania 47-kilogramovej ženijnej kotvy, nesenia 15-kilogramovej záťaže na 150-metrovom okruhu, zdolávania kolmých stien, prekonávania balančnej kladiny až po plazenie sa pod ostnatým drôtom či pod Tatrou 815, alebo prekonávanie rieky Váh,“ uviedol nrtm. J. Blaho. Spolu súťažilo 334 dospelých, z nich bolo skoro 80 civilov, žien sa zapojilo 45, školákov bežalo pol stovky. Pretekári, ktorí štartovali vo vlnách približne po šesťdesiatich, sa museli popasovať hlavne s nečakane vysokou hladinou a prudkým prietokom Váhu. Pri prekonávaní rieky pomohlo najmä naprieč Váhom natiahnuté lano. Kto sa neudržal, tomu pomohli ženisti so svojím člnom. Nie, prechádzka to veruže nebola. No všetci dobehli bez zranení a v cieli ich čakala medaila aj skvelý pocit víťazov.
Úcta k histórii, šport aj charita
„Toto podujatie je krásnym príkladom toho, ako možno spojiť šport, odhodlanie, tímového ducha, vzájomnú podporu, charitu a úctu k vlastnej histórii,“ povedal v Seredi pri otvorení oboch podujatí náčelník Generálneho štábu OS SR generál Miroslav Lorinc.
„Ak Lavičky cti pripomínajú odvahu dobrovoľníkov z rokov 1848 – 49, československých légií, účastníkov protifašistického odboja, ako aj novodobých vojnových veteránov, tak táto v poradí už jedenásta je venovaná najmä všetkým vám ženistom, ktorí ste svojou službou pomáhali a pomáhate chrániť, budovať a rozvíjať Slovensko nielen doma, ale aj v zahraničných misiách,“ zdôraznil prezident a hlavný veliteľ Ozbrojených síl SR Peter Pellegrini. S úsmevom poznamenal, že rozmýšľal aj o absolvovaní prvého ročníka Ženijného prekážkového behu. No vzhľadom na to, že o pár hodín nastupoval už ako „druhoročiak“ na výcvik Národných obranných síl, sústredil sa
viac na výcvik na Tureckom vrchu.
Všetkých účastníkov privítal na území mesta aj primátor Serede Ondrej Kurbel, prihovoril sa im aj generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v OS a OZ plukovník Viktor Sabo a ako hostiteľ dvojpodujatia veliteľ 91. ženijného pluku Sereď oslovil hostí plukovník Ján Adamuško.
Treba pritom zdôrazniť, že prvý ročník Ženijného humanitárneho behu mal aj humanitárny charakter. Vysvetlil Milan Gajdoš, správca Vojenskej podpornej nadácie: „Zhruba dva a pol tisíc vyzbieraných eur zo symbolického štartovného poputuje do rodín najmä po zosnulých vojakoch, o ktoré sa seredskí vojaci aj s asistenciou našej nadácie vzorne starajú už viacero rokov.“
Pavol Vitko
Foto: pplk. v. z. Peter Sobek
jún 2026: Odhalenie Lavičky cti generála Milana Rastislava Štefánika seredským ženistom.
Foto pplk. v. z. Peter Sobek
18. jún 2026: Okrem slávnostného odhalenia Lavičky cti sa konal v Seredi aj prvý ročník Ženijného prekážkového behu. Foto pplk. v. z. Peter Sobek.
NASADENIE V MISIÁCH
1993: Prezident Slovenskej republiky Michal Kováč sa v Seredi lúči so slovenskými ženistami, ktorí odchádzajú do misie UNPROFOR. Foto archív Ondrej Urban.
1994: Most nad riekou Petrinica, ktorý postavili v misii UNPROFOR slovenskí ženisti. Na zábere Milan a Miroslav Fojtíkovci, pričom na Balkáne ako ženisti slúžili všetci štyria bratia Fojtíkovci. Foto archív Milan Fojtík.
1995: Takzvaný Most života cez rieku Neretva postavili slovenskí ženisti najmä preto, aby pomohli so zásobovaním obliehaného Sarajeva. Foto Bernard Roštecký.
1996: Pamätná zástava misie UNTAES podpísaná aj veliteľom slovenského ženijného práporu podplukovníkom Rastislavom Šmehlíkom zo zbierky spojárky nášho kontingentu Márie Mikulovej. Foto Pavol Vitko.
1997: Ďalší zo slovenských mostov vybudovaný po vojne v bývalej Juhoslávii. Foto Pavol Vitko.
1997: Štáb slovenského ženijného práporu pod velením podplukovníka Štefana Jangla rokuje na svojej základni vo východnom Slavónsku. Foto Pavol Vitko.
1997: Rekonštrukcia Slovenského národného domu Ľudovíta Štúra v Iloku vo východnom Slavónsku sa uskutočnila vďaka výraznej pomoci slovenských ženistov. Foto Pavol Vitko.
1998: Slovenskí ženisti nielen stavali mosty či odmínovali terén, ale vyzbierali sa aj na operáciu a lekársku pomoc pre zranenú dolnozemskú Slovenku Katarínu Lamošovú z Iloku, ktorej následne zabezpečili aj liečenie v kúpeľoch Bojnice. Foto Pavol Vitko.
2001: Hraničný most medzi Eritreou a Etiópiou darovala holandská vláda, projekčné práce zabezpečili Indovia a konštrukčné práce v rámci nasadenia v misii UNMEE v Eritrei realizovali slovenskí ženisti. Foto Pavol Vitko.
2002: Realizovanie mínovej bezpečnosti pomocou odmínovacieho tanku v misii UNMEE v Eritrei. Foto Pavol Vitko.
2003: Cestou na ručné odmínovanie v operácii Iracká sloboda. Foto Pavol Vitko.
2004: Smútočný nástup slovenskej ženijnej jednotky v operácii Iracká sloboda po tom, keď v operácii zahynuli rotný Peter Dinga, rotný Vladimír Simonides a čatár Miroslav Frkáň. Česť ich pamiatke! Foto Pavol Vitko.
2004: Opevňovacie práce v slovenskom tábore počas nasadenia v operácii Iracká sloboda. Foto Pavol Vitko.
2009: Ručné odmínovanie v operácii ISAF v Afganistane. Foto Pavol Vitko.
2009: Strojové odmínovanie v operácii ISAF v Afganistane pomocou odmínovacieho kompletu Božena. Foto Pavol Vitko.
2012: Od roku 2001 až doteraz pôsobí v misii UNFICYP na Cypre ženijná čata. Na fotografii pri úprave patrolovacích ciest v zóne separácie medzi severnou a južnou časťou ostrova. Foto Pavol Vitko.
2021: Dočasné premostenie Hornádu pri Kysaku zabezpečovali aj seredskí ženisti napriek covidovej pandémii. Foto Pavol Vitko.
2023: Slávnostný nástup vojenských veteránov – ženistov – na nádvorí seredských kasární. Foto Pavol Vitko.
HISTÓRIA ČINNOSTI ŽENIJNÝCH JEDNOTIEK DISLOKOVANÝCH V POSÁDKE SEREĎ V PROSPECH OBČANOV SLOVENSKA
Prvé kasárne vznikli v Seredi v roku 1935 po rekonštrukcii objektov bývalej továrne Perl a spol., keď sa v nich ubytovala náhradná batéria delostreleckého oddielu 83. Do novostavby Ženijných kasární sa v júli 1936 nasťahoval náhradný prápor ženijného pluku 3. Od roku 1937 bola Sereď posádkovým mestom aj pre náhradnú eskadrónu dragúnskeho pluku 11, od roku 1938 pre celý delostrelecký oddiel 83 a v apríli 1939 aj dragúnsky pluk 3. V roku 1938 začala výstavba ďalších kasární, ktoré však boli dokončené až po skončení 2. svetovej vojny.
Povojnová obnova mostov
Po 2. svetovej vojne tvorilo vojenskú posádku v Seredi takmer výhradne ženijné vojsko a mesto Sereď sa stalo „mekkou ženijného vojska. V priestoroch ženijného cvičiska seredskej posádky sa od roku 1945 v ženijných odbornostiach vycvičili desiatky tisícok mladých mužov z Čiech a Slovenska. Hneď po skončení 2. svetovej vojny začali ženisti Československej armády pracovať na obnove zničenej dopravnej infraštruktúry. 4. ženijná brigáda ešte v roku 1945 postavila železničný most cez Malý Dunaj vo Vrakuni pri Bratislave, obnovila železničný most na trati Čata – Šahy, železničný most v Hlohovci, železničný most cez rieku Váh na trati Komárno – Nové Zámky, rekonštruovala železničný most na trati Bánovce nad Ondavou – Veľké Kapušany pri obci Vojany. V roku 1946 postavila drevený cestný most cez Váh v Hlohovci, cestný most zo súpravy Bailey Bridge v Michalovciach aj v Komárne a podieľala sa na stavbe provizórneho mosta cez Váh v Seredi.
28 životov pri povojnovom odmínovaní
Mimoriadne zásluhy majú ženisti Serede aj na odmínovaní našej krajiny po 2. svetovej vojne. Pri tejto nebezpečnej činnosti ich od polovice roku 1945 do konca roka 1946 zahynulo až 19. Ďalší šiesti zahynuli v roku 1947 a traja v roku 1949. Napríklad od októbra 1945 odmínovala odmínovacia skupina I priestor Vlčieho hrdla pri Bratislave, odmínovacia skupina II odstraňovala míny v okolí Štúrova, odmínovacia skupina III pôsobila na strednom Slovensku v okresoch Banská Bystrica, Kremnica a Zvolen, odmínovacia skupina IV bola nasadená na východnom Slovensku. Ako uvádza aj vojenský historik Jan Štaigl (Vojenská história 3/2009), po roku 1949 sa armáda sústredila na odstránenie mínových pozostatkov vojny takmer výlučne na východné Slovensko.
Požiare aj povodne
V roku 1947 sa ženisti zúčastnili na likvidácii lesného požiaru v priestore Blatnickej doliny a Svätého Jura, v marci 1947 sa podieľali na uvoľňovaní ľadových bariér na Dunaji v Bratislave a na rieke Morave výbušninami. V januári 1948 pomáhali pri hasení požiaru v budove Roľníckeho skladištného družstva v Seredi, vo februári 1950 trhaním uvoľňovali ľadové bariéry na úseku rieky Váh pri obci Nimnica v okrese Púchov, v apríli 1952 sa vyznamenali pri záchranných prácach počas povodní pri obciach Komoča a Zemné, v roku 1954 jednotky 64. ženijného pluku zasahovali v obci Palkovičovo pri záchrane úrody a ľudí pred povodňami, v marci 1956 sa zúčastnili na rozsiahlych protipovodňových akciách na riekach Váh, Nitra, Dudváh, Čierna voda a Morava. V roku 1957 poskytli ženisti pomoc pri hasení požiaru v podniku Slovenské kávoviny v Seredi, v roku 1958 sa 64. ženijný pluk zúčastnil záchranných prác počas povodní na riekach Váh a Orava v Žilinskom kraji. Na jeseň 1959 príslušníci pluku zasahovali pri zosuve pôdy v Handlovej, v júli 1960 pomáhali v boji proti povodniam v Žiari nad Hronom, Veľkých Kozmálovciach, Čate, Hronských Kľačanoch, Hrnčiarovciach, Želiezovciach, Leviciach, pri evakuácii obcí Šulekovo, Horné a Dolné Zelenice, pri záchrane obilia v Šoporni aj Seredi a pri spevňovaní hrádze Váhu vo Vlčanoch, Nedede a v obci Trstice pri rozvodnení riek Malý Dunaj a Čierna voda. V roku 1961 významne prispeli k výstavbe ropovodu v Seredi, keď trhavinami vyhĺbili cez dno rieky Váh ryhu na uloženie potrubia. 6. ženijný pluk zasahoval pri živelných pohromách v roku 1965 pri povodni na rieke Dunaj, v decembri 1969 a januári 1970 pri snehovej kalamite v Šali, Galante a okolí, v roku 1970 v prospech JRD v Šali a Vinohradoch nad Váhom pri záchrane úrody obilia v zatopenom pásme rieky Váh, pri havárii plynového potrubia v Lednických Rovniach, v roku 1971 pri likvidácii následkov výbuchu a požiaru v Dusle Šaľa a Slovakofarme Hlohovec, v roku 1972 pri záplavách v priestore Bošáca – Kostolná – Drietoma.
Sneh, sociálna pomoc aj pandémia
V roku 1974 sa ženisti podieľali pri stavbe mosta po živelnej pohrome v Duklianskom priesmyku a záchranných prácach počas povodní v Banskej Bystrici, Tlmačoch a Gemeri, v roku 1976 pri likvidácii následkov leteckej katastrofy na Zlatých Pieskoch pri Bratislave, v roku 1987 pri likvidácii snehovej kalamity. V roku 1987 vybudovala 6. ženijná brigáda vo vojenskom výcvikovom priestore Lešť zrubový tábor Slávia, v roku 1990 bol v Seredi vytvorený peší prápor na pomoc pri potlačení vzbury väzňov v Leopoldove, v roku 1992 zasahovala 6. ženijná brigáda pri lesnom požiari v katastri obce Lozorno, v roku 1994 zasahovala 3. ženijná brigáda pri havárii remorkéra v Gabčíkove, v roku 1995 pri príležitosti návštevy pápeža Jána Pavla II. postavil 13. ženijný prápor v Janíkovciach pri Nitre drevený most, v decembri 1996 zachraňovali príslušníci 5. ženijnej základne korčuliarov na štrkovisku v Šintave, v roku 1997 zasahovali počas povodní v Hornej Strede, na hrádzi v Seredi a pri oprave vrát vodného diela Kráľová nad Váhom.
Seredskí ženisti zasahovali pri živelných pohromách v roku 2006 počas povodne v Trsticiach a Seredi, v roku 2010 po povodni v Handlovej, v roku 2011 počas povodne pri obci Píla a v Horných Orešanoch, ako aj počas zosuvu pôdy vo Vinohradoch nad Váhom, v roku 2013 počas snehovej kalamity medzi obcami Kolárovo a Zemianska Olča a počas povodní v Bratislave, Devíne a Komárne. V roku 2014 bol prápor ocenený v ankete Vojenský čin roka za pomoc Domovu sociálnych služieb pre deti a dospelých v Šoporni. V roku 2017 zasahoval pri hasení požiaru skládky v Trnave, v roku 2019 počas snehovej kalamity na Kysuciach, v roku 2020 vytvoril náhradné premostenie strhnutého mosta v obci Pichne v okrese Snina. V rokoch 2021 – 2022 bol nasadený pri eliminácii pandémie COVID-19 a v roku 2025 pri nákaze dobytka slintačkou a krívačkou.
Sereď a pamätné miesta ženistov
Pamätník ženistom, pri ktorom je Lavička cti, tvorí pásový obojživelný transportér PTS-10. Bol odhalený 27. augusta 2020 pri príležitosti 76. výročia SNP. S myšlienkou postaviť v Seredi pamätník ženistov prišiel v roku 2018 vtedajší primátor Martin Tomčányi, ktorý počas výkonu základnej vojenskej služby sám slúžil u ženistov. Pamätník má pripomínať, že „Sereď je dlhé desaťročia mestom ženistov. Tisícky vojakov si v kasárňach odslúžili základnú vojenskú službu a zamestnanie tu našlo aj mnoho profesionálnych vojakov.“
Prezident UN veteran Slovakia plk. v. v. Ing. Štefan Jangl navrhol využiť ako hlavnú časť pamätníka transportér PTS-10 z Vojenského historického ústavu – Múzejného oddelenia v Piešťanoch. Na jeho inštalovaní a údržbe majú zásluhu seredskí ženisti. Samotný transportér dopĺňajú informačné tabule s jeho takticko-technickými údajmi a prehľadom ženijných útvarov, ktoré boli postupne dislokované v seredskej posádke. Texty zostavil pplk. v. v. Ing. Ondrej Urban, predseda Zväzu vojakov SR – klub Sereď.
Pomník obetiam mierových misií bol inštalovaný pri autobusovej stanici na Námestí slobody v roku 2013 pri príležitosti 20. výročia odchodu ženistov do prvej mierovej misie OSN UNPROFOR z iniciatívy občianskych združení UN veteran Slovakia a Pro Memoria veteranorum v spolupráci s mestom Sereď.
Vo vojenských objektoch históriu ženijných útvarov v Seredi pripomína expozícia v Sále cti a slávy (pôvodne od roku 1975 Sieň bojových tradícií) a malá expozícia ženijnej techniky v Nových kasárňach.
K vojenskej histórii Serede sa viaže Pamätník obetiam 1. svetovej vojny umiestnený na Čepeňskej ulici, replika Pamätníka padlých československých legionárov na Námestí republiky, Pamätník vojakom Červenej (Sovietskej) armády v parčíku na Námestí slobody, Pamätník obetiam holokaustu v Zámockom parku a Pomník obetiam SNP na Parkovej ulici v Zámockom parku. Existenciu pracovného tábora pre Židov v Starých kasárňach v Seredi pripomína nielen Múzeum holokaustu, ale aj pamätná tabuľa na ubytovacej budove komunikačnej roty 1. oderského ženijného práporu, ktorá je v súčasnosti vystavená v uvedenom Múzeu holokaustu.
Podplukovník v. v. Ing. Ondrej URBAN
Dislokácia ženijných jednotiek v posádke Sereď
1936 – 1939 náhradný prápor ženijného pluku 3
1935 – 1938 náhradná rota ženijného práporu 12 Sereď
1946 – 1947 náhradný prápor 4. ženijnej brigády
1947 – 1951 2. ženijný prápor ženijného pluku 4
1951 – 1953 ženijná rota 9
1953 – 1954 9. ženijný prápor
1954 – 1955 9. ženijná rota
1955 – 1956 6. ženijná rota
1947 – 1949 ženijný prápor 18 veliteľstva ženijného vojska 4. oblasti
1949 – 1950 ženijný prápor III
1950 – 1953 škola na dôstojníkov ženijného vojska v zálohe
1949 – 1950 ženijný prápor IV
1950 – 1956 64. ženijný pluk československých partizánov
1956 – 1958 64. ženijná brigáda československých partizánov
1958 – 1964 64. ženijný pluk československých partizánov
1964 – 1968 77. cestný špeciálny mostný prápor
1968 – 1969 2. prápor pásových samohybných súlodí
1967 – 1977 6. ženijný pluk
1968 – 1991 1. oderský ženijný prápor
1977 – 1990 6. ženijná brigáda
1990 – 1991 6. výcvikové stredisko
1991 – 1995 3. ženijná brigáda
1991 – 1995 13. ženijný prápor
1995 – 2002 1. základňa ženijnej techniky a materiálu
1995 – 2001 5. ženijná základňa
2001 – 2004 výcviková základňa ženijného vojska
2002 – 2021 ženijný prápor
2021 – 91. ženijný pluk
Spracoval pplk. v. v. Ing. Ondrej Urban
1954: Seredský 64. ženijný pluk stavia most v Piešťanoch. Foto archív Ondrej Urban
1954: Dočasný most postavený v Piešťanoch ženistami zo Serede slúžil ako náhrada Kolonádneho mosta. Foto archív Ondrej Urban
1956: Jednotka 64. ženijného pluku zasahuje pri povodni v roku na Váhu pri Seredi. Foto archív Vojenského historického ústavu Bratislava
1959: Ženisti na slávnostnej vojenskej prehliadke pri príležitosti oslobodenia. Foto archív TASR
1976: Aj pri leteckej havárii na bratislavských Zlatých pieskoch pomáhali ženisti zo Serede. Foto archív TASR
1978: Pontónový most postavený príslušníkmi 6. ženijnej brigády na cvičisku Váh v Seredi. Foto archív VHÚ Bratislava
1987: Technika 6. ženijnej brigády počas januárovej snehovej kalamity v Bratislave Foto archív Ondrej Urban
1992: V auguste ženisti pomáhali pri ničivom požiara na Záhorí v katastri obce Lozorno. Foto archív Ondrej Urban
1994: Príslušníci 3. ženijnej brigády vyťahujú časti poškodených oceľových vrát v plavebnej komore vodného diela Gabčíkovo Foto archív Ondrej Urban
2021: Dočasné premostenie rieky Hornád na mieste bývalého mosta pri obci Kysak. Foto Pavol Vitko