Viac o lavičkách cti, ako aj zoznam všetkých osadených lavičiek, nájdete na tomto odkaze.
bola 13. novembra 2025 slávnostne odhalená v areáli banskobystrického Múzea SNP na počesť bojovníkov Slovenského národného povstania.
Kde lavičku nájdete
GPS súradnice 48.7350836N, 19.1494264E
„Lavičky cti sú spomienkou na generála Milana Rastislava Štefánika, sú jeho morálnym posolstvom slobody, hrdosti a vlastenectva. Symbolicky zároveň pripomínajú všetkých vojakov, ktorí sa zaslúžili o slovenský národ a našu vlasť, o Ozbrojené sily Slovenskej republiky a Slovensko,“ uvádza správca Vojenskej podpornej nadácie Ing. Milan Gajdoš, podplukovník v zálohe, iniciátor a organizátor budovania siete Lavičiek cti.
V poradí deviata Lavička cti bola v areáli Múzea SNP odhalená v rámci konferencie Na rozvalinách vojny, ktorú organizovalo Múzeum SNP v spolupráci s Vojenským historickým ústavom, Ministerstvom obrany SR a ďalšími organizáciami.
Na slávnostnom odhalení boli prítomní účastníci Slovenského národného povstania plukovníci v. v. Branislav Tvarožek a Vladimír Strmeň, štátny tajomník Ministerstva obrany SR Martin Vojtašovič, generálny riaditeľ Sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva obrany SR Martin Rímeš, brigádni generáli Ozbrojených síl Slovenskej republiky Štefan Acsai a Norbert Hríb, vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov Richard Zimányi, predstaviteľ prezidentskej kancelárie, Židovskej náboženskej obce a ďalší hostia. Za hostiteľov to boli riaditeľ Múzea SNP Marian Uhrin a jeho zástupca Dalibor Lesník. Všetkých vítal aj iniciátor podujatia – správca Vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš, podplukovník v. z.
Uvedené lavičky sú projektom Vojenskej podpornej nadácie. Ako podrobnejšie vysvetlil jej správca Milan Gajdoš, symbolicky pripomínajú slovenských vojakov od revolučných rokov 1848 – 1849, cez ich nasadenie v čs. légiách koncom 1. svetovej vojny, v boji proti fašizmu cez druhú svetovú vojnu na východnom aj západnom fronte, ako aj v Slovenskom národnom povstaní, až po ich pôsobenie v operáciách medzinárodného krízového manažmentu po roku 1993. Vyjadrujú úctu tiež všetkým ostatným, ktorí sa výraznou mierou pričinili o budovanie našich ozbrojených síl vo svojich útvaroch a posádkach, a teda aj oni prispeli k obranyschopnosti, stabilite a prestíži Slovenskej republiky.
Prvá lavička bola odhalená 18. mája 2023 na vrchu Hrombaba nad Brezovou pod Bradlom. Lavičky cti generála Milana Rastislava Štefánika môžeme vnímať aj ako výnimočný príklad úžitkového umenia, ktoré našlo svoje poslanie vo forme úcty k vojenským a vlasteneckým dejinám našej krajiny. Autorom umeleckého návrhu lavičky je Ing. arch. Dušan Ferianc, PhD., od roku 1989 absolvent Fakulty architektúry SVŠT Bratislava.
Banskobystrická Lavička cti je venovaná hrdinom Slovenského národného povstania predovšetkým zo srdca Povstania – z Banskej Bystrice a jej okolia.
Pred slávnostnými tónmi vojenského trubača sa prítomným prihovoril a dobrému dielu ako aj všetkým hosťom, udelil požehnanie generálny duchovný Ústredia ekumenickej pastoračnej služby v Ozbrojených silách SR a ozbrojených zboroch SR plukovník Viktor Sabo.
Historickú pamäť považujeme za dôležitý prvok fungovania našej spoločnosti. Platí obligátny výrok Georga Santayanu „Kto sa nedokáže poučiť z histórie, je odsúdený na jej opakovanie“. Takéto poučenie je o to dôležitejšie, ak sa týka udalosti, akou bola druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie. Na milióny obetí tejto vojny, vojakov a civilistov by sme nemali nikdy zabudnúť a snažiť sa, aby sa podobné hrôzy už nikdy neopakovali. Múzeum Slovenského národného povstania už sedem desaťročí pôsobí v úlohe pamäťovej inštitúcie, ktorá dokumentuje a prezentuje najvýznamnejšiu udalosť našich dejín 20. storočia – Slovenské národné povstanie.
Múzeum SNP nie je len výstava v Pamätníku SNP. Okrem Pamätníka Slovenského národného povstania patrí k múzeu aj priľahlý areál so skanzenom ťažkej bojovej techniky, románska záhrada a parkovisko. Celý areál je verejný priestor, cez ktorý prejdú denne stovky chodcov. Od roku 1982 je pamätník spolu s priľahlým areálom národnou kultúrnou pamiatkou. Sme radi, že sa jeho súčasťou stala aj Lavička cti generála M. R. Štefánika na počesť účastníkov Slovenského národného povstania.
Dalibor Lesník, zástupca riaditeľa Múzea SNP
Slovenské národné povstanie v dátumoch
Slovenské národné povstanie bolo vyvrcholením národnooslobodzovacieho boja na Slovensku počas druhej svetovej vojny, verejným odmietnutím ideí fašizmu a národného socializmu, významným vkladom do celosvetového ozbrojeného zápasu demokratických síl. Prinášame stručný ilustrovaný prehľad najdôležitejších udalostí, ako sa odohrali pred osemdesiatimi rokmi.
December 1943
Podpísaním Vianočnej dohody na tajnom stretnutí na Gajovej ulici v Bratislave vznikla Slovenská národná rada (SNR) ako spoločné politické vedenie protifašistickej opozície na území Slovenska.
23. marca 1944
Československý prezident Edvard Beneš z exilu v britskom Londýne poveril dočasným vedením vojenského odboja na Slovensku podplukovníka generálneho štábu Jána Goliana, dovtedajšieho náčelníka štábu Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici.
27. apríla 1944
Na rokovaní SNR s vojenskou delegáciou Jána Goliana vzniklo ilegálne Vojenské ústredie SNR, zodpovedné za prípravu ozbrojeného povstania.
20. júla 1944
V lesnej chate v katastri obce Čremošné v Žarnovickej doline sa konala schôdza ilegálnej SNR so zástupcami Vojenského ústredia SNR. Prerokovali sa na nej princípy a podmienky protifašistického ozbrojeného vystúpenia, posledné prípravy na Povstanie a potreba nadviazať spojenie s blížiacou sa Červenou armádou.
4. augusta 1944
Karol Šmidke a pplk. Mikuláš Ferjenčík odleteli do Moskvy ako delegácia SNR žiadajúca koordinovať povstalecké akcie s velením Červenej armády.
11. augusta 1944
Slovenská vláda vyhlásila na celom území štátu stanné právo.
20. augusta 1944
Vzbúrili sa Židia internovaní v tábore Nováky, o dva dni neskôr v Seredi a potom aj vo Vyhniach (dovedna asi 4 000 ľudí).
25. augusta 1944
Veliteľ Ján Golian vydal tajnú inštrukciu posádkam o ozbrojenom odpore v prípade prekročenia hraníc štátu nemeckými vojskami.
27. augusta 1944
Partizáni a vojaci majora Vesela obsadili Ružomberok, zlikvidovali alebo zaistili nemeckých občanov, oslobodili politických väzňov, vyhlásili obnovenie ČSR a mobilizáciu. Obsadením mesta bola fakticky prerušená železničná trať v údolí Váhu, zastavili sa i práce v miestnej zbrojovke.
28. augusta 1944
I. partizánska brigáda M. R. Štefánika v spolupráci so železničiarmi a antifašistami z vojenskej posádky pri pokuse o odzbrojenie zastrelila v Martinských kasárňach väčšinu členov skupiny nemeckých vojakov pod vedením plukovníka Otta, ktorá prichádzala z Rumunska.
29. augusta 1944
Nemecké vojská a policajno-bezpečnostné jednotky začali okolo 10. hodiny obsadzovať územie Slovenska. Oznámil to prostredníctvom rozhlasu minister obrany generál Ferdinand Čatloš.
Podplukovník generálneho štábu Ján Golian vydal posádkam slovenskej armády rozkaz, aby začali klásť ozbrojený odpor nemeckým okupačným silám. Rozkaz so šifrou o vysťahovaní platil od 20. hodiny. Začiatok povstania oznámil Slobodný slovenský vysielač v Banskej Bystrici.
30. augusta 1944
Plukovník Viliam Talský, zodpovedný za prípravu Povstania v dvoch kľúčových divíziách na východnom Slovensku, namiesto dohodnutého plánu odletel do Poľska a zanechal divízie v chaose bez velenia.. K partizánom prešla, alebo vlastné partizánske jednotky vytvorila necelá tretina z 40 000 najlepších mužov slovenskej armády, ktorí mali podporiť Červenú armádu v Karpatoch.
31. augusta 1994
V Banskej Bystrici vzniklo Veliteľstvo 1. česko-slovenskej armády na Slovensku na čele s plukovníkom Jánom Golianom.
V tiesňave pod hradom Strečno neďaleko Žiliny sa rozpútali a prebehli ťažké boje.
1. septembra 1944
SNR prijala Deklaráciu, v ktorej vyhlásila obnovenie ČSR a prevzatie všetkej moci na Slovensku.
5. septembra 1944
Plénum SNR si zvolilo predsedníctvo. Tvorili ho: Karol Šmidke, Gustáv Husák, Daniel Ertl za KSS, Vavro Šrobár, Jozef Lettrich a Ján Ursíny za Demokratickú stranu.
Na povstaleckom území sa uskutočnila prvá mobilizácia do 1. čs. armády na Slovensku, jej stav dosiahol 47 000 osôb.
Na návrh spolupredsedu SNR Vavra Šrobára povýšili Jána Goliana do hodnosti brigádneho generála a stal sa členom SNR.
Po obsadení Popradu postúpili nemecké jednotky na Horehronie, kde ich povstalecká armáda zastavila pri obci Telgárt. Po stabilizácií línie prešli vojaci do úspešného protiútoku ( protiofenzívy) a dokázali nemecké jednotky zatlačiť späť.
Prezident Jozef Tiso prijal demisiu vlády V. Tuku. Pod nátlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom sa stal Štefan Tiso.
8. septembra 1944
Červená armáda a 1. čs. armádny zbor v ZSSR začali útok na Dukliansky priesmyk na slovensko-poľských hraniciach. Začala sa Karpatsko-duklianska (východokarpatská) operácia vojsk Červenej armády a 1. československého armádneho zboru aj s cieľom pomôcť SNP.
10. septembra 1944
Začala sa reorganizácia povstaleckého vojska. Dve vojenské obranné oblasti boli zmenené na šesť taktických a leteckú skupinu.
17. septembra 1944
Po druhej mobilizácii 1. česko-slovenská armáda na Slovensku okrem rôznych druhov armádnych jednotiek a útvarov vrátane leteckej skupiny disponovala 44 pešími prápormi, šiestimi delostreleckými oddielmi a 32 delostreleckými batériami.
Dve americké lietadlá B-17 priviezli na letisko Tri Duby americkú styčnú vojenskú misiu aj s nákladom zbraní a späť na základňu v talianskom Bari dopravili nad Slovenskom zostrelených a zachránených amerických letcov. V októbri 1944 takto pristálo na Troch Duboch šesť amerických lietadiel.
26. septembra 1944
Nad povstaleckým územím bola vysadená aj britská styčná spravodajská vojenská misia.
3. októbra 1944
Po ťažkom boji s jednotkami III. a IV. taktickej skupiny a partizánmi jednotka Schill obsadila Žiar nad Hronom, zaistila nezničené mosty cez Hron a rýchlo postupovala na Zvolen.
6. októbra 1944
Vojská 1. československého armádneho zboru a Červenej armády v priestore Duklianskeho priesmyku vstúpili na územie Slovenska.
7. októbra 1944
Divízny generál Rudolf Viest prevzal funkciu hlavného veliteľa povstaleckých vojsk. Vymenil dovtedajšieho veliteľa generála Jána Goliana, ktorý sa stal jeho zástupcom.
14. októbra 1944
Povstalci sa z bezpečnostných dôvodov rozhodli premiestniť zlatý poklad, uložený v trezoroch Slovenskej národnej banky v Banskej Bystrici, a letecky ho dopravili do Moskvy, aby sa nedostal do rúk nemeckých okupantov. Išlo o 157 kg zlata, 569 kg striebra a 133 kg iných vzácnych kovov.
18. októbra 1944
Bombardovaním Banskej Bystrice, Liptovskej Osady a Brezna sa začal generálny útok nemeckých okupačných vojsk na pozície povstaleckého územia.
25. októbra 1944
Začala sa evakuácia Banskej Bystrice pred príchodom Nemeckej armády.
27. októbra 1944
Politickí, vojenskí a partizánski predstavitelia Povstania sa presunuli z Banskej Bystrice do katastra obce Donovaly.
Nemecká armáda po dvojmesačných bojoch obsadila sídlo povstaleckého územia – Banskú Bystricu.
28. októbra 1944
Veliteľ 1. česko-slovenskej armády na Slovensku generál Rudolf Viest vydal na Donovaloch rozkaz o prechode armády na partizánsky spôsob boja. 1. česko-slovenská armáda na Slovensku ako organizovaný vojenský celok zanikla.
30. októbra 1944
Generál Hermann Höffle za spoluúčasti predstaviteľov slovenskej vlády, ktorú už viedol Jozef Tiso, usporiadal v Banskej Bystrici vojenskú slávnosť. Jozef Tiso slúžil omšu, vyznamenal príslušníkov Zbraní-SS a verejne poďakoval Hitlerovi za potlačenie Povstania.
3. novembra 1944
V Pohronskom Bukovci zajali povstaleckých generálov Jána Goliana a Rudolfa Viesta, neskôr ich vypočúvali v Banskej Bystrici a Bratislave. Po vypočúvaniach nasledoval prevoz do Berlína, kde oboch generálov napriek platným medzinárodným dohodám o ochrane vojnových zajatcov odsúdil vojenský súd na trest smrti. Popravili ich údajne v roku 1945 v koncentračnom tábore Flossenburg v Nemecku.
20. októbra 1993
Rozhodnutím Slovenskej národnej rady sa 29. august stal štátnym sviatkom Slovenskej republiky.
Podľa časopisu Obrana č. 8/2024
Vyznamenanie, podpora a rešpekt pre 103 ročného vojnového veterána
Správca vojenskej podpornej nadácie Milan Gajdoš 13. novembra 2025, v deň osadenia Lavičky cti, v Sliači zároveň odovzdal účastníkovi SNP Františkovi Švidraňovi symbolickú materiálnu podporu, ktorú nadácia pre žijúcich veteránov protifašistického odboja zorganizovala v uvedený rok už druhý raz. Ťažiskovo bola zostavená z dobrovoľných príspevkov vojakov a ďalších účastníkov osláv Dňa ozbrojených síl SR, ktoré sa uskutočnili 25. septembra 2025 v Brezovej pod Bradlom ako výraz úcty, spolupatričnosti a rešpektu.
Hlavnou náplňou činnosti nadácie je sociálna pomoc vojakom Ozbrojených síl SR či zamestnancom rezortu ministerstva obrany v krízových životných situáciách (choroby, zranenie, dlhodobé liečenie, požiare a pod.) a v prípadoch, kde už nesiaha pomoc štátu. Ďalej je to podpora komunitného života uvedených skupín (spoločenské a športové podujatia, spomienky na zosnulých kolegov, benefičné koncerty, výstavy či plesy). Zároveň je to aj podpora historického povedomia občanov (nielen) Slovenska o našich vojenských dejinách formou vydávania kníh, organizovaním besied, inštaláciou pamätných tabúľ či prostredníctvom Lavičiek cti.
Vedúci oddelenia starostlivosti o vojnových veteránov a vojenských dôchodcov Richard Zimányi zároveň Fr. Švidraňovi odovzdal Pamätný kríž, ktorý mu udelil minister obrany Robert Kaliňák.
Pán František Švidraň bol v roku 1944 delostrelec armády vojnového Slovenského štátu. Keď vypuklo SNP, bol práve hospitalizovaný v bratislavskej vojenskej nemocnici so sluchom. Mohol ostať v relatívnom bezpečí nemocnice, ale ako hovorí, „veľmi dobre počul hlas svojho srdca a vedel kam patrí“. Hneď prvú noc ušiel z Bratislavy na povstalecké územie. Zaradili ho do jednotky kapitána Júliusa Kleskeňa, ktorý bol veliteľom III. delostreleckého oddielu, do ktorého patrila batéria 15 cm hrubých húfnic. a následne 1. delostreleckého oddielu III. taktickej skupiny. F. Švidraň bojoval na úsekoch Handlová, Žiar nad Hronom, Jalná a tiež pri Banskej Štiavnici a Krupine. Po vytlačení povstalcov sa cez Poľanu dostal na rodné Horehronie, kde spolupracoval s partizánskou skupinou kapitána Ernesta Bielika a s partizánskym oddielom Šukajev. Jeho brat Štefan v Povstaní ťažko ochorel a aj keď sa ho podarilo dopraviť domov, nemoci spôsobenej ťažkými podmienkami v zimných partizánskych horách podľahol.
Povstalecký delostrelec F. Švidraň nikdy nefajčil, alkohol mu bol cudzí a netoleroval ho ani u nikoho, kto šoféroval. Po vojne bol totiž až do odchodu do dôchodku dopravný policajt. Jedol striedmo, najradšej mal a má zemiaky s omáčkami a prívarkami, do práce chodil za každého počasia na bicykli, hrával volejbal či kolky a na plaváreň chodieval pravidelne aj po stovke – kým sa na klzkých dlaždiciach nepošmykol. S manželkou mali dve deti, ostatné roky žil u dcéry v Sliači, denne čítal noviny a sledoval televízne spravodajstvo.
Okrem iného nám povedal: „Vážme si, že ako Slováci sme sa pridali našim vzácnym Slovenským národným povstaním na dobrú stranu dejín. Hovorte o tom hlavne mladým, aby vedeli, nezabudli a boli na to hrdí.“
Pán František Švidraň zomrel 20. júla 2026, deň pred svojimi 104. narodeninami.
Česť jeho pamiatke!
Česť pamiatke všetkých hrdinov SNP!
Spracoval Pavol Vitko
Foto Múzeum SNP autor, npor. Lucia Martonová a Tomáš Vereš